Nikolaj Ivanovič Ježov
| Nikolaj Ivanovič Ježov | |
|---|---|
 šéf NKVD |
|
|
|
|
| Narodenie | 1. máj 1895 Petrohrad, Ruské impérium |
| Úmrtie | 4. február 1940 (44 rokov) Moskva, Sovietsky zväz |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Nikolaj Ivanovič Ježov (* 1. máj 1895, Petrohrad, Ruské impérium – † 4. február 1940 Moskva, Sovietsky zväz) bol prominentnou osobou v Sovietskom zväze. V rokoch 1936-38 bol šéfom sovietskej polície NKVD počas tzv. Veľkého teroru - nazývaného aj „ježovština“, keď viedol najkrvavejšiu a najkrutejšiu stalinskú čistku. Nakoniec však bol ako nepohodlný zbavený funkcie a zastrelený.
Obsah |
Život [upraviť]
Bol nízkeho vzrastu, telesne postihnutý, kríval. V mladosti nevynikal.
Politická kariéra [upraviť]
V roku 1917 sa stal komunistom, pôsobil ako politický komisár v Červenej armáde. Od roku 1927 pracoval v ústrednom výbore komunistickej strany. Od roku 1933 sa podieľal na čistkách z komunistickej strany, pri ktorých bolo vylúčených viac ako 1 milión členov.
V roku 1934 bol zvolený do ÚV VKS(b) a od februára 1935 do marca 1939 bol tiež predsedom Ústrednej komisie straníckej kontroly (mocný a obávaný orgán, ktorý uskutočňoval čistky v strane).
Jeho lojalita k Stalinovi bola bezmedzná. V roku 1936 sa Ježov dostal takmer na vrchol pyramídy výkonnej moci v Sovietskom zväze, stal sa ľudovým komisárom vnútorných vecí (NKVD). Ako šéf tejto tajnej polície mal za úlohu uskutočniť generálnu čistku v celej sovietskej spoločnosti, no predovšetkým v strane, v armáde, v štátnej správe a medzi elitou národa. Najskôr však bol preorganizovaný samotný NKVD. Ježov zlikvidoval (väčšinou fyzicky) staré kádre (činnosť rozviedky bola paralyzovaná) a nahradil ich svojimi ľuďmi, ktorí sa neštítili ničoho. Zlegalizoval fyzické násilie pri výsluchoch proti ľuďom, ktorí boli označení za najnebezpečnejších zločincov a za nepriateľov ľudu. Vrchol čistiek prebiehal v rokoch 1937 a 1938 a Ježov bol ich hlavným vykonávateľom, avšak strojcom a zadávateľom v pozadí bol Stalin, i keď väčšina obetí sa domnievala, že za všetko môže NKVD spolu s Ježovom a domnievali sa, že Stalin vôbec netuší, čo sa deje.
Vrcholom Ježovovej kariéry bola oslava 20. výročia sovietskej polície dňa 20. decembra 1937, kde bol Ježov oslavovaný a velebený ako Stalinov nadaný žiak.
Politický pád [upraviť]
Predzvesťou Ježovovho politického pádu bolo jeho menovanie na post ľudového komisára lodnej dopravy (apríl 1938). Praxou bolo, že nepohodlná osoba bola najskôr preradená na nevýznamnú funkciu a po opadnutí záujmu zlikvidovaná, ale až koncom augusta 1938 sa dostal Stalinov chránenec Lavrentij Berija na miesto zástupca Ježova. 11. novembra 1938 bol zbavený funkcie ľudového komisára vnútorných vecí (NKVD) a 25. novembra ho Berija nahradil. 3. marca 1939 bol Ježov zbavený všetkých funkcií a 10. apríla zatknutý. Odmietol sa priznať, že chystal sprisahanie proti Stalinovi. 4. februára 1940 bol zastrelený.
Zdroje [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nikolaj Ježov na českej Wikipédii.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Ivanovič Ježov
