Litovčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Litovčina
(lietuviškai, lietuvių kalba)
Štáty Lithuania Litva
Latvia Lotyšsko
Región pobaltské štáty
Počet hovoriacich 3,15 milióna
Klasifikácia indoeurópske jazyky
Písmo latinka
Postavenie
Úradný jazyk Lithuania Litva
the European Union Európska únia
Uznaný menšinový jazyk v: Poland Poľsku
Regulátor Komisia litovského jazyka (Valstybinė lietuvių kalbos komisija)
Jazykové kódy
ISO 639-1 lt
ISO 639-2 lit
SIL LIT
Wikipédia
Adresa lt.wikipedia.org
Pomenovanie Vikipedija - Laisvąją enciklopediją
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál

Litovčina je jazyk z indoeurópskej rodiny z vetvy baltských jazykov. Má dve nárečia - žemajtské (dolnolitovské) a aukštajské (hornolitovské). Základom litovskej abecedy je latinka doplnenú o diakritiku.

Je to pre mnohých jazykovedcov zaujímavý jazyk, pretože si zo všetkých iných živých indoeurópskych jazykov zachoval archaické črty vo fonológii a morfológii. Tvrdí sa, že litovčina je najbližším protoindoeurópskemu jazyku, pretože reč litovských roľníkov pripomínala reč protoidoeurópanov [chýba zdroj]. Niektoré fakty poukazujú na to, že skupina baltských jazykov existovala oddelene od iných skupín indoeurópskych jazykov už v 10. storočí pred n. l. Vývoj baltských jazykov z indoeurópčiny je nevyjasnený.

Dejiny litovčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Litovčina v 16. storočí

Východobaltské jazyky sa oddelili od západobaltských jazykov (hypoteticky nazývaných protobaltské jazyky) medzi rokmi 400 - 600. Diferenciácia medzi litovským a lotyšským jazykom sa začala okolo roku 800, avšak ešte dlho po tom boli tieto dva jazyky dialektami jedného litovského jazyka. V 13. - 14. storočí mali veľký vplyv na vývoj lotyšského a litovského jazyka Livónci, ktorí v tomto období obsadili územia okolo rieky Daugavy. Toto územie takmer zhodovalo s územím dnešnej Litovskej republiky. Definitívne zmizli až v 17. storočí.

Najstaršia písomná pamiatka litovského jazyka pochádza z roku 1545. Je to prepis modlitby zo skoršieho originálu napísaný rukou na poslednej strane knihy Tractatus sacerdotalis vytlačenej v Štrasburgu. Text je napísaný v dzukiijskom dialekte. Avšak niet pochýb o tom, že cirkevné litovské texty sa rozširovali na území Litvy už skôr - dokonca v 14. storočí. Veď v roku 1387 bolo v Litve oficiálne prijaté kresťanstvo a litovský ľud sa potreboval vzdelať aj v tomto smere. V historických análoch sa píše, že prvé cirkevné texty do litovského jazyka prekladal už Jogail

Súčasný litovský jazyk sa začal formovať v polovici 16. storočia. V roku 1547 v Kaliningrade (po litovsky: Karaliaučus) bola vytlačená prvá litovská kniha - luteránsky katechizmus Martiniasa Mažvidasa - v žemajtskom dialekte. Je to vlastne prvá litovská učebnica čítania a písania, v ktorej autor spomína pojem litovská abeceda a niekoľko ním vymyslených gramatických termínov. Úroveň gramotnosti litovcov na prelome 17. a 18. storočia bola nízka, preto knihy boli všetkým dostupné. Vydaním tejto knihy sa od tohto momentu v Litve datuje vznik spisovného litovského jazyka.

V roku 1620 vyšla prvá Učebnica litovčiny - Dictionarium trium linguarum - od Konstantinasa Sirvindasa, ktorá bola následne ešte päťkrát vydaná. V roku 1653 Danielius Kliainus napísal učebnicu gramatiky litovského jazyka Grammatica Litvanica.

Litovskí jazykovedci sa počnúc 17. storočím začali zaoberať vedeckým výskumom litovského jazyka, ktorý v sa v 19. storočí zintenzívnil. Veľmi veľký význam pre ďalší vývin jazyka mali práce litovského jazykovedca 19. storočia Jonasa Jablonskisa.

V roku 1864 po Januárovom povstaní Michail Nikolajevič Muraviev (generál-gubernátor Litvy) zakázal používať latinskú abecedu a tlačené texty v litovskom jazyku. Tlač litovských kníh však naďalej pokračovala za hranicami krajiny vo Východnom Prusku a v USA. Aj keď sa pod hrozbou smrti tieto knihy do Litvy privážali, pomocou nich totiž vzrastalo národné povedomie Litovcov, zákaz sa v roku 1904 zrušil.

Súčasný litovský jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes je litovčina úradným jazykom Litvy. Litovký jazyk však používa aj litovská menšina v Poľsku (5,8 tisíc), Bielorusku a Kaliningradskej oblasti (18 000) a tiež litovskí emigranti v USA (800 000), Rusku, Anglicku, Nemecku, Lotyšsku, Kanade, Austrálii, Brazílii a Argentíne. Celkovo litovským jazykom rozpráva 4 000 000 ľudí vrátane Litovcov v Litve.

Litovská abeceda[upraviť | upraviť zdroj]

Pre zápis litovského jazyka sa od 16. storočia používa mierne upravená latinka. V druhej polovici 60. rokov 19. storočia sa do popredia dostala cyrilika a azbuka, ale v konečnom dôsledku ju Litovci neprijali. V roku 1905 sa uskutočnila pravopisná reforma litovského jazyka, podľa ktorej dnes v súčasnej litovskej abecede existuje 32 písmen:

Veľké písmená A Ą B C Č D E Ę Ė F G H I Į Y J K L M N O P R S Š T U Ų Ū V Z Ž
Malé písmená a ą b c č d e ę ė f g h i į y j k l m n o p r s š t u ų ū v z ž

Pre zápis niektorých zvukov spoluhlások sa používa kombinácia - „ch“.

Samohlásky[upraviť | upraviť zdroj]

Litovčina má 12 samohlások. Doplnkami k štandardnej latinke sú písmená „ą“, „ę“, „į“, „ų“, (tzv. nosné), ktoré historicky označovali nosovky (ako v súčasnom poľskom jazyku). Vyslovujú sa ako písmeno „n“ v slove Hanka.

Veľké písmená Ą Ę Į Ų
Malé písmená ą ę į ų

Ďalším typom samohlások sú písmená „ė“ a „ū“, ktoré sa v slovenčine vyslovujú ako dlhé.

Veľké písmená Ė Ū
Malé písmená ė ū

Spoluhlásky[upraviť | upraviť zdroj]

V litovčine existuje 20 spoluhlások, ktoré sa píšu latinkou. Navyše sa tu vyskytuje zložka CH ako v slovenčine.

Veľké písmená B C Č D F G H J K L M N P R S Š T V Z Ž
Malé písmená b c č d f g h j k l m n p r s š t v z ž
Slovenčina b c č d f g h j k l m n p r s š t v z ž

Akcentológia v litovskom jazyku[upraviť | upraviť zdroj]

Akcent (prízvuk) v litovskom jazyku je veľmi dôležitý. Málo jazykov totiž má taký prízvuk ako litovský jazyk. Ak je napríklad v anglickom jazyku prízvuk indiviuálny, v slovenčine a lotyštine je na 1. slabike, v poľštine na predposlednej slabike, vo francúzštine vždy padá na tretiu slabiku, v macedónčine na 3. slabike od konca, v litovčine existuje celý systém pravidiel prízvukov a intonácie vo vetách.

Prízvučná môže byť ktorákoľvek slabika. V priebehu skloňovania (časovania) sa miesto prízvuku mení. Dlhá prízvučná slabika má dodatočnú prozodickú charakteristiku – intonáciu. Rozlišujeme intonáciu klesajúcu („akut“) a intonáciu stúpajúcu („cirkumflex“).

Poloha prízvuku je zásadným faktorom litovského slova a má fonologickú funkciu, tzn. slová sa môžu líšiť polohou prízvuku – prízvuk je v litovčine významotvorný.

  • giria (chváli) - giria (les)
  • kasa (ryje) - kasa (cop)
  • karti (vešať) - karti (horká)

V litovskom jazyku, na rozdiel od lotyšského jazyka, existujú dvojslabičné slová so stúpajúcou a klesajúcou intonáciou (lauki a laukas) a rozličným prízvukom. Lotyština tento jav stratila počas fínskeho vplyvu v krajine stratila a presunula prízvuk na prvú slabiku.

Litovské dialekty[upraviť | upraviť zdroj]

Litovský jazyk sa rozdeľuje na dva dialekty - aukštajský dialekt (po litovsky: aukštaičių tarmės) a žemajtský dialekt (po litovsky: žemaičių tarmės). Pochádzajú z litovských slov vysoký (aukštaičių) a nízky (žemaičių) a ohraničujú územie obyvateľov okolo rieky Nemunas, ktorí nimi hovorili. Tieto dialekty sa ešte delia na tri poddialekty.

Aukštajský dialekt:

Žemajtský dialekt:

  • zapadní Žemajti (klajpedské nárečie)
  • severozápadní Žemajti (telšiajské nárečie)
  • južní Žemajti (razsejnícke nárečie)

Súčasný litovský jazyk je založený na dialekte západných Aukštajcov - Suvalkov.

Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

Litovčina je syntetický jazyk. Rozlišuje v základe tri časy - prítomný, minulý a budúci. Zvláštnosťou je tzv. minulý opakovaný čas, ktorý sa v jazyku vyskytuje minimálne. Má jednu formu oznamovacieho spôsobu, ktorá sa v minulom čase môže kombinovať s príčastiami.

Nijaký iný jazyk nemá toľko príčastí ako litovčina! Súčasný litovský jazyk používa obrovské množstvo príčastí a v tomto mu patrí prvenstvo. Pre každý čas existuje v litovčine aktívné a pasívne príčastie, okrem litovskej zvláštnosti - minulého opakovaného času, - ktorý má len aktívne príčastie. Pomocou týchto príčastí sa vytvárajú formy činného a trpného rodu.

Litovský jazyk má dva gramatické rody – mužský a ženský. Stredný rod sa prakticky nevyskytuje. Má päť vzorov podstatných mien a tri vzory prídavných mien.

Podstatné mená[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatné a prídavné mená sa skloňujú siedmimi pádmi - tými istými ako v slovenčine.

Slovensky Litovsky Otázka
Nominatív Vardininkas Kas?
Genitív Kilmininkas Ko?
Datív Naudininkas Kam?
Akuzatív Galininkas Ką?
Inštrumentál Įnagininkas Kuo?
Lokál Vietininkas Kur?
Vokatív Šauksmininkas

Lokál je však nahradený tzv. miestnym pádom, ktorý je bezpredložkový. Ten sa ešte delí na ďalšie štyri pády:

  • inesív - v lese, v lesoch (miške, miškuose)
  • illatív - do lesa, do lesov (miškan, miškuosna) (používa sa v hovorovej reči)
  • adessív - pri lese, pri lesoch (miškiep, miškuosemp)
  • allatív - k lesu, k lesom (miškop, miškump) (používa sa v niektorých stálych slovných spojeniach)

V súčasnosti sa v jazyku zachoval iba inesív. Práve on figuruje v gramatických pádoch podstatných mien pod názvom miestny pád.

Litovčina používa aj produktívny pád vokatív, ktorý sa používa pri oslovení. V množnom čísle má tvar nominatívu.

Skloňovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Podstatné mená v litovčine sa zaraďujú do piatich skupín skloňovania.

1. skupina -as, -ias, -ys, -jas vakaras (vakaro) = večer, tarnautojas (tarnautojo) = sluha, butelis (butelio) = fľaša
2. skupina -a, -ia, daina (dainos) a giesmė (giesmės) = pieseň
3. skupina niektoré na -is akis (akies) = oko, ausis (ausies) = ucho, dalis (dalies) = časť, dantis (danties) = zub, debesis (debesies) = oblak, žveris (žveries) = zviera
4. skupina -us, -ius alus (alaus) = pivo, sūnus (sūnaus) = syn, direktorius (direktoriaus) = riaditeľ
5. skupina -uo, niektoré na a -is vanduo (vandens) = voda, akmuo (akmens) = kameň, šuo (šuns) = pes, sesuo (sesers) = sestra, duktė (dukters) = dcéra, mėnuo (mėnesio) = mesiac

Slovesá[upraviť | upraviť zdroj]

Slovesá môžu mať tieto tvary: neurčitok, prítomný, minulý, budúci čas, frekventatív. Litovčina má bohatý systém príčastí. Tretia osoba jednotného a množného čísla majú vždy rovnaký tvar.

Časovanie slovies[upraviť | upraviť zdroj]

Prítomný čas

  dirbti = pracovať norėti = chcieť skaityti = čítať
1. sg. dirbu noriu skaitau
2. sg. dirbi nori skaitai
3. sg. dirba nori skaito
1. pl. dirbame norime skaitome
2. pl. dirbate norite skaitote
3. pl dirba nori skaito

Minulý čas

  dirbti = pracovať norėti = chcieť skaityti = čítať
1. sg. dirbau norėjau skaičiau (palatalizácia - vznik afrikáty t→č)
2. sg. dirbai norėjai skaitei
3. sg. dirbo norėji skaitė
1. pl. dirbome norėjome skaitėme
2. pl. dirbote norėjote skaitėte
3. pl dirbo norėjo skaitė

Budúci čas - infinitív bez koncovky -ti + s + koncovka.

  dirbti = pracovať norėti = chcieť skaityti = čítať
1. sg. dirb-s-iu norė-s-iu skaity-s-iu
2. sg. dirb-s-i norė-s-i skaity-s-i
3. sg. dirb-s norė-s skaity-s
1. pl. dirb-s-ime norė-s-ime skaity-s-ime
2. pl. dirb-s-ite norė-s-ite skaity-s-ite
3. pl dirb-s norė-s skaity-s

Frekventatív (opakovaný dej v minulosti) - infinitív bez koncovky -ti + dav + koncovka.

  dirbti = pracovať norėti = chcieť skaityti = čítať
1. sg. dirb-dav-au norė-dav-au skaity-dav-au
2. sg. dirb-dav-ai norė-dav-ai skaity-dav-ai
3. sg. dirb-dav-o norė-dav-o skaity-dav-o
1. pl. dirb-dav-ome norė-dav-ome skaity-dav-ome
2. pl. dirb-dav-ote norė-dav-ote skaity-dav-ote
3. pl dirb-dav-o norė-dav-o skaity-dav-o

Kondicionál[upraviť | upraviť zdroj]

Podmieňovací spôsob (pracoval by som, chcel by som, čítal by som)

  dirbti = pracovať norėti = chcieť skaityti = čítať
1. sg. dirb-č-iau norė-č-iau skaity-č-iau
2. sg. dirb-t-um(ei) norė-t-um(ei) skaity-t-um(ei)
3. sg. dirb-t-ų norė-t-ų skaity-t-ų
1. pl. dirb-t-ume / umėme norė-t-ume / umėme skaity-t-ume / umėme
2. pl. dirb-t-ute / umėte norė-t-ute / umėte skaity-t-ute / umėte
3. pl dirb-t-ų norė-t-ų skaity-t-ų

Imperatív[upraviť | upraviť zdroj]

Rozkazovací spôsob

  dirbti = pracovať norėti = chcieť skaityti = čítať
1. sg.
2. sg. dirb-k norė-k skaity-k
3. sg. tegu + prítomný čas tegu + prítomný čas tegu + prítomný čas
1. pl. dirb-k-ime norė-k-ime skaity-k-ime
2. pl. dirb-k-ite norė-k-ite skaity-k-ite
3. pl tegu + prítomný čas tegu + prítomný čas tegu + prítomný čas

Číslovky[upraviť | upraviť zdroj]

slovensky litovsky
1 vienas
2 du, dvi (mužský rod / ženský rod)
3 trys
4 keturi, keturios
5 penki, penkios
6 šeši, šešios
7 septyni, septynios
8 aštuoni, aštuonios
9 devyni, devynios
10 dešimt
11 vienuolika
12 dvylika
13 trylika
14 keturiolika
15 penkiolika
16 šešiolika
17 septyniolika
18 aštuoniolika
19 devyniolika
20 dvydešimt
30 trysdešimt
40 keturiasdešimt
50 penkiasdešimt
60 šešiasdešimt
70 septyniasdešimt
80 aštuoniasdešimt
90 devyniasdešimt
100 šimtas
1000 tūkstantis

Slovníček[upraviť | upraviť zdroj]

  • Litovčan Lietuvis
  • Litovka Lietuvė
  • Litovsky Lietuviškai
  • Litva Lietuva
  • Lotyšsko Latvija
  • Lotyš Latvis
  • Lotyška Latvė
  • Ahoj (neformálne) Labas
  • Dovi Iki!
  • Dovidenia (formálne) Iki pasimatymo!
  • Dovidenia (formálne) Viso gero!
  • Prosím Prašau
  • Ďakujem Ačiū
  • Koľko to stojí? Kiek kainuoja?
  • Áno Taip
  • Nie Ne
  • Prepáč/prepáčte. Atsiprašau.
  • Pomôžte Padėkite
  • Nerozumiem. Nesuprantu.
  • Hovoríš po anglicky? Ar tu kalbi angliškai?
  • Hovoríte po anglicky? Ar jūs kalbate angliškai?
  • Hovorím rusky. Moku (kalbėti) rusiškai.
  • Nehovorím litovsky. Nekalbu lietuviškai.
  • Môžete hovoriť rusky. Galite kalbėti rusiškai? (vyslovuje sa Gálite kalbéti...) - vo východnej časti žiaden problém
  • Kde je…? Kur yra…?
  • Som cudzinec. Aš esu užsienietis.
  • Som Slovák. Aš esu Slovakas.
  • Som Slovenka. Aš esu Slovakė.
  • Som zo Slovenska. Aš esu iš Slovakijos.
  • V Litve som po prvýkrát. Aš esu Lietuvoje pirmą kartą.
  • Litva sa mi páči. Lietuva man patinka.
  • V Litve sa mi páči. Lietuvoje man patinka.
  • Ide tento autobus do... Ar šis autobusas važiuos į...

Dni v týždni[upraviť | upraviť zdroj]

Dni v týždni Litovci počítajú. Doslový preklad znamená "prvý deň", "druhý deň" ...

Zaujímavé je, že keď Litovci chcú povedať, že niečo je v pondelok, nepoužijú lokál jednotného čísla ako my (v kom? v čom?), ale akuzatív jednotného čísla (koho? čo?). To isté platí aj pri mesiacoch. Ak chcú vyjadriť opakovanosť (napr. že niečo sa opakuje každý pondelok alebo žito sa seje vždy v auguste (každý rok)) tak použijú inštrumentál množného čísla.

  • pirmadienis
  • antradienis
  • trečiadienis
  • ketvirtadienis
  • penktadienis
  • šeštadienis
  • sekmadienis

Mesiace v roku[upraviť | upraviť zdroj]

Názvy litovských mesiacov sú odvodené z etymológie.

  • sausis (odvodené od slova suchý)
  • vasaris
  • kovas (havran)
  • balandis (holub)
  • gegužė (kukučka)
  • birželis (odvodené od slova breza)
  • liepa (lipa)
  • rugpjūtis (odvodené od kosenia žita)
  • rugsėjis (odvodené od siatia žita)
  • spalis
  • lapkritis (lapas = list; kristi, krenta, krito = padať; teda analógia českému listopad)
  • gruodis (odvodené od zamrznutej zeme)

Komunikácia Litovec vs. Lotyš[upraviť | upraviť zdroj]

Litovčina je gramaticky blízko príbuzná s lotyštinou, ale hovorcovia oboch jazykov si navzájom veľmi nerozumejú. Mnohé slovíčka sú si podobné, časté sú ale prípady, kedy to isté slovo označuje úplne niečo iné. Rozdiely medzi litovčinou a lotyštinou sú v slovenej zásobe oveľa väčšie než medzi slovenčinou a češtinou. Občas pri vzájomnej komunikácii Litovca a Lotyša môže dôjsť k trapasom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]