Fínčina

Z Wikipédie

Fínčina je ugrofínsky jazyk, úradný jazyk vo Fínsku a Karelsku, ďalej používaný v štátoch USA, Švédsko, Rusko, Kanada, Nórsko. Prvé písané fínske texty sa objavili v 16. storočí. Prvú knihu vydal Mikael Agricola v roku 1548, a to preklad Nového zákona.

Až do roku 1863 bola úradným jazykom na fínskom území švédčina. Po tom, čo Fínsko prešlo pod vládu Ruska, sa ruskí vládci snažili, aby oslabili vplyv švédskej inteligencie. Od roku 1863 sa mohol jazyk používať pri styku s úradmi. Od roku 1883 bola fínčina odporučená na používanie na úradoch a pri vydávání dokumentov.

[upraviť] Vzorový text

Fínsky: Kaikki ihmiset syntyvät vapaina ja tasavertaisina arvoltaan ja oikeuksiltaan. Heille on annettu järki ja omatunto, ja heidän on toimittava toisiaan kohtaan veljeyden hengessä.

Slovensky: Všetci ľudia sa rodia slobodní a seberovní, čo po dôstojnosti a práv. Sú nadaní rozumom a svedomím a majú spolu jednať v duchu bratstva.

[upraviť] Nárečie a vzťah k iným jazykom

Vo fínčine je veľký rozdiel medzi hovorovým a spisovným jazykom. Vykanie sa použije iba pri veľmi zdvorilej konverzácií alebo prejave. Mnoho slov je v hovorovej fínčine odlišných. Napríklad „ja som“ – minä olen sa skracuje na mä oon, alebo „máš?“ – onko sinulla? na onks sulla?

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fínčina
• Wikislovník ponúka heslo slovníka Fínčina