Fínčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Fínčina je ugrofínsky jazyk, úradný jazyk vo Fínsku a Karelsku, ďalej používaný v štátoch USA, Švédsko, Rusko, Kanada, Nórsko. Prvé písané fínske texty sa objavili v 16. storočí. Prvú knihu vydal Mikael Agricola v roku 1548, a to preklad Nového zákona.

Až do roku 1863 bola úradným jazykom na fínskom území švédčina. Po tom, čo Fínsko prešlo pod vládu Ruska, sa ruskí vládci snažili, aby oslabili vplyv švédskej inteligencie. Od roku 1863 sa mohol jazyk používať pri styku s úradmi. Od roku 1883 bola fínčina odporučená na používanie na úradoch a pri vydávaní dokumentov.

Typologická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Fínčina je z hľadiska morfologickej typológie na pomedzí flektívnych a aglutinačných jazykov[1]. Napríklad je tu zastúpená aglutinačná morfológia (aká je v menšej miere aj v nemčine), typická najmä pre uralské jazyky. Je vo fínskych slovách veľmi využívaná a vznikajú známe dlhé slová (yllätyssyntymäpäiväjuhlissään - na neohlásenú oslavu narodenín).

Fonológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ako aj v iných ugrofínskych jazykoch, vo fínčine sa vyskytuje samohlásková harmónia. Prízvuk je pevný, a to vždy na prvej slabike, no nie je výrazný.

Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

Fínska gramatika, aj keď mnohokrát považovaná za veľmi zložitú, je pravidelná.

Vo fínčine sa nevyskytujú žiadne členy. U podstatných mien sa nerozlišujú ani rody, teda zámeno hän zodpovedá slovenskému "on", "ona", aj "ono". Pádový systém fínčiny je zložitý, čo je pre ugrofínske jazyky bežné[2]. Podstatné meno môže byť v 14 pádoch, pričom 8 z nich sú rôzne formy lokálu. Zaujímavosťou vo fínčine je "privlastňovacia prípona", ktorá nahrádza privlastňovacie zámená. V prvej osobe jednotného čísla je to -ni a v druhej -si. Oproti komplexnému systému podstatných mien, slovesný systém je jednoduchší. Sloveso sa skloňuje pridávaním osobných prípon a osobné zámená sa, ako v slovenčine, často vynechávajú. Sloveso môže byť v štyroch časoch, ale neexistuje forma pre budúci čas.

Pravopis[upraviť | upraviť zdroj]

Fínčina je písaná fínskym variantom latinky, ktorý navyše obsahuje aj hlásky Ä a Ö (aj Š a Ž v niekoľkých cudzích slovách), ale neobsahuje B, C, F, Q, W a Z. Fínske Ä sa nevyslovuje ako v nemčine či slovenčine, ale ako niečo medzi slovenským "a" a "e".

Fínsky jazyk je podobný slovenskému v tom, že (takmer) každá jeho písaná graféma zodpovedá jednej fonéme. Vo fínčine sa dlhé spoluhlásky zdvojujú (krátke ä, dlhé ää).

Vzorový text[upraviť | upraviť zdroj]

Fínsky
Joudunko minä itse oman elämäni sankariksi, vai tuleeko joku muu tähän paikkaan, sitä saavat nämät sivut osoittaa. Aloittaakseni elämänkertomustani

elämäni alusta, mainitsen, että synnyin (niinkuin minulle on juteltu, ja niinkuin minä uskon) eräänä perjantaina kello kaksitoista yöllä. Oli huomattu, että kello rupesi lyömään ja minä rupesin huutamaan yht'aikaa. Mitä syntymäpäivääni ja -hetkeeni koskee, ilmoitti imettäjä ja muutamat muut viisaat naapurin-eukot, jotka olivat ahkerasti ajatelleet kohtaloani monta kuukautta ennen, kuin meidän oli mikään mahdollisuus silmästä silmään tutustua, ensiksi, että minä olin määrätty onnettomaksi elämässäni, ja toiseksi, että olin oikeutettu näkemään henkiä ja haamuja; jotka molemmat lahjat heidän luulonsa mukaan välttämättömästi kuuluvat kaikille onnettomille lapsille, jotka syntyvät perjantaisin aamu-yöstä, olivatpa kumpaa sukupuolta hyvänsä.

Slovensky
Či v mojom živote budem hrdinom ja, alebo toto miesto zaujme niekto iný, ukážu tieto stránky. Aby som začal rozprávanie o začiatku svojho života od samého začiatku, spomeniem, že som sa narodil (tak mi bolo povedané, a tomu verím) v piatok o polnoci. Vraj som začal plakať zároveň s úderom hodín.

Podľa dňa a hodiny môjho narodenia sestrička usúdila, spolu s ostatnými ženami zo susedstva, ktoré sa o mňa živo zaujímali už pár mesiacov predtým, než sme sa vôbec mohli spoznať, že po prvé, je mi v živote súdené byť nešťastným, a po druhé, že mi bolo dané vidieť duchov; a vraj takýto bol údel všetkých nešťastných novorodencov oboch pohlaví narodených v piatok nad ránom.

Charles Dickens: David Copperfield

Nárečie a vzťah k iným jazykom[upraviť | upraviť zdroj]

Vo fínčine je veľký rozdiel medzi hovorovým a spisovným jazykom. Vykanie sa použije iba pri veľmi zdvorilej konverzácii alebo prejave. Mnoho slov je v hovorovej fínčine odlišných[3]. Napríklad „ja som“ – minä olen sa skracuje na mä oon, alebo „máš?“ – onko sinulla? na onks sulla?

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vähämäki Borje:"Učíme sa fínštinu", Torontská univerzita, 1994
  2. Karlsson, Fred: "Základy fínskej gramatiky", WSOY Helsinki, 1983
  3. Abondolo, Daniel Maro: "Hovorová fínčina", Routledge, 1998

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]