Mansijčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mansijčina
(Мāньси лāтыӈ)
Štáty Rusko
Región Chant.-Mansijský AO
Sverdlovská oblasť
Počet hovoriacich 2 746
Klasifikácia uralské jazyky
Písmo cyrilika (azbuka)
Jazykové kódy
SIL MNS
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál

Mansijčina (zastarano vogulčina, mansijsky Мāньси лāтыӈ, mans lātyŋ) je ugrofínsky jazyk, ktorým rozprávajú príslušníci mansijskej národnostnej menšiny na území dnešného Ruska pozdĺž rieky Ob a jej prítokov v Chantyjsko-Mansijskom autonómnom okruhu (Jugra) a v Sverdlovskej oblasti. Podľa sčítania ľudu v roku 1990 tu žilo 3 184 ľudí mansijsky hovoriacich obyvateľov. V roku 2002 sa tento počet zmenšil na 2 746.

Mansijčina medzi ugrofínskymi jazykmi[upraviť | upraviť zdroj]

Mansijčina spolu s chantyjčinou tvoria podskupinu obsko-ugorských jazykov. Obidva tieto jazyky sú jazykovo najpríbuznejšie maďarčine, s ktorou tvoria skupinu ugorských jazykov. Ugorské jazyky sú súčasťou ugrofínskej jazykovej vetvy, ktorá patrí do uralskej jazykovej rodiny.

Písmo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým dielom písaným v mansijčine latinkou bol preklad Evanjelia svätého Matúša vydaný v roku 1868 v Londýne. V roku 1937 nahradila latinku cyrilika.

Dialekty[upraviť | upraviť zdroj]

Mansijčina je rozdelená do štyroch hlavných dialektov (východná, južná, západná a severná mansijština), navzájom nezrozumiteľných, pričom južný a západný už zanikli.

Porovnanie s maďarčinou - číslice[upraviť | upraviť zdroj]

mansijsky maďarsky  
1 аква (akua) egy
2 китыг (kitig) kettő
3 хурум (churum) három
4 нила (nila) négy
5 ат (at) öt
6 хот (chot)) hat
7 сат (sat) hét
8 нёллов (nöllou) nyolc
9 онтэллов (ontélou)   kilenc
10 лов (lou) tíz
20 хус (chus) húsz
100 сат (sat/janigsat) száz
1000 сотэр (sotér) ezer

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]