Lokál (pád)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Lokál (zastarano a nepresne lokatív) alebo v niektorých jazykoch aj šiesty pád (v ruštine predložnyj padež [predložkový pád] - 5. pád) je gramatický pád v niektorých slovanských jazykoch, vrátane slovenčiny. Je to pád, ktorý - na rozdiel od ostatných pádov - stojí vždy len s (istými) predložkami. Vyjadruje v protiklade ku genitívu limitné obmedzenie účasti deja na danom predmete, a to na ich prostý dotyk alebo úplnú blízkosť.

Zo syntaktického hľadiska vyjadruje najmä okolnosť miesta, času, spôsobu, zreteľa, miery, účinku, príčiny, podmienky, prípustky. Môže byť aj predmetom.

Z praktického hľadiska je odpoveďou na otázku (O, Na, V) kom? alebo (O, Na, V) čom?.

V slovenčine sa používa po týchto predložkách: na [kde?], o [téma], po [časovo; pozdĺž; po kusoch; prostredníctvom], pri, v [kde?]

Tento pád vyjadruje často (ale nie výlučne) miesto, v tomto zmysle teda patrí do lokatívu (avšak nie je s ním identický). S lokatívom v užšom zmysle ho však neslobodno zamieňať, hoci sa v minulosti tak označoval.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]