Besnota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Besnota
Dog with rabies.jpg
Pes nakazený besnotou
Klasifikácia
MKCH-10 A82: Besnota (odkaz)

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Besnota (lat. rabies) je akútne vírusové ochorenie teplokrvných živočíchov, a teda aj človeka. Patrí medzi zoonózy (ochorenia prenosné zo zvierat na človeka). Charakteristické pre túto nákazu sú zmeny chovania, zvýšená dráždivosť, agresivita a paralýzy. Po vypuknutí besnoty u človeka (klinický stav choroby) je mortalita 100%.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

  • A82: Besnota
    • A82.0: Lesná besnota
    • A82.1: Mestská forma besnoty
    • A82.9: Nešpecifikovaná besnota

História[upraviť | upraviť zdroj]

O etiológii (príčine vzniku) besnoty panovali až do 19. storočia najrôznejšie predstavy. Za pôvodcu boli v stredoveku okrem iných označované aj smäd, hlad, rôzne atmosférické javy, kolísanie teploty, démoni a iné. Tiež jednou z teórií výskytu tejto choroby u psov bola prítomnosť belavej chrupavčitej štruktúry na spodine jazyka. Ľudia sa v tej dobe domnievali, že po vyrezaní tohoto útvaru psa vyliečia.

Infekčnú povahu ochorenia dokázal až Georg Gottfried Zinke roku 1804. Experimentálne nakazil zdravého psa besnotou prenosom slín zo psa chorého. Základy modernej vedeckej koncepcie vo výskume tejto nákazy položil Louis Pasteur koncom 19. storočia. Dokázal pôvodcu ochorenia v mozgu uhynutého zvieraťa, rozpracoval intracerebrálny spôsob inokulácie a položil základy pre antirabickú imunizáciu.

Prevencia a profylaxia[upraviť | upraviť zdroj]

Prevencia je možná jedine očkovaním a obnovovaním imunity preočkovaním. Zvieratá sa očkujú plošne orálnou formou vakcíny. U neočkovaného pri nakazení je nutné podať vakcínu do 48 hodín.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]