Členovia Európskej únie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Členovia EÚ

Európska únia má v súčasnosti 28 členských štátov, s celkovou rozlohou 4 382 217 km² a približne 500 miliónov obyvateľov, čo je tretia najväčšia populácia na svete po Číne (1 306 mil.) a Indii (1 080 mil.).

Do súčasnej doby sa EÚ rozšírila celkom sedemkrát. Po prvýkrát v roku 1973 o Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Grécko sa pripojilo v roku 1981, nasledované Španielskom a Portugalskom v roku 1986. Ďalšie rozšírenie bolo v roku 1995, kedy sa členskými štátmi stalo Fínsko, Rakúsko a Švédsko. Rozšírenie EÚ v máji 2004 bolo najväčšie v histórii Únie. Členmi sa stalo týchto 10 krajín: Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Potom v 2007 to boli Rumunsko a Bulharsko. Posledné rozšírenie sa uskutočnilo v júli 2013, keď sa členom stalo Chorvátsko.

Krajina Rok vstupu Počet obyvateľov
(v miliónoch, 2005)
Rozloha (km²) HDP/obyv. (PKS)
(v USD, 2005)
relatívny HDP
(EÚ=100, 2005)
Počet miest v EP
Flag of Belgium.svg Belgicko 1958 10,36 30 528 31 549 123 21
Flag of Bulgaria.svg Bulharsko 2007 7,45 110 910 10 844 39 17
Flag of Cyprus.svg Cyprus 2004 0,78 9 250 20 669 80 6
Flag of the Czech Republic.svg Česko 2004 10,24 78 866 19 475 76 21
Flag of Denmark.svg Dánsko 1973 5,43 43 094 34 781 135 13
Flag of Estonia.svg Estónsko 2004 1,33 45 226 16 461 64 6
Flag of Finland.svg Fínsko 1995 5,22 338 145 30 818 120 13
Flag of France.svg Francúzsko 1958 60,65 547 030 29 203 114 74
Flag of Greece.svg Grécko 1981 10,66 131 940 21 529 84 21
Flag of the Netherlands.svg Holandsko 1958 16,40 41 526 30 363 118 26
Flag of Croatia.svg Chorvátsko 2013 4,2 56 542 15 332 - 11
Flag of Ireland.svg Írsko 1973 4,01 70 280 40 003 156 11
Flag of Lithuania.svg Litva 2004 3,59 65 200 14 198 55 11
Flag of Latvia.svg Lotyšsko 2004 2,29 64 589 12 886 50 8
Flag of Luxembourg.svg Luxembursko 1958 0,46 2 586 66 821 260 6
Flag of Hungary.svg Maďarsko 2004 10,01 93 030 16 627 65 21
Flag of Malta.svg Malta 2004 0,39 316 20 015 78 6
Flag of Germany.svg Nemecko 1958 82,46 357 021 30 150 117 96
Flag of Poland.svg Poľsko 2004 38,63 312 685 13 275 52 51
Flag of Portugal.svg Portugalsko 1986 10,56 92 391 19 949 78 21
Flag of Austria.svg Rakúsko 1995 8,18 83 870 32 962 128 18
Flag of Romania.svg Rumunsko 2007 22,33 238 391 10 152 36 32
Flag of Slovakia.svg Slovensko 2004 5,43 49 035 16 110 63 13
Flag of Slovenia.svg Slovinsko 2004 2,01 20 273 21 695 84 8
Flag of the United Kingdom.svg Spojené kráľovstvo 1973 60,44 244 820 30 309 118 73
Flag of Spain.svg Španielsko 1986 43,20 504 782 24 803 96 54
Flag of Sweden.svg Švédsko 1995 9,00 449 964 29 537 115 20
Flag of Italy.svg Taliansko 1958 58,10 301 230 29 414 114 73
Flag of Europe.svg EÚ spolu - 496,199 4 325 675 28 100 100 766

zdroj: List of countries by population, European Union - Economic status, rozhodnutie Európskej rady 2013/312/EÚ, ktorým sa stanovuje zloženie Európskeho parlamentu

Kandidátske krajiny, možní budúci členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Island
Turecko

O možnom vstupe Turecka do EÚ sa vedú debaty už po desaťročia. Turecko podalo oficiálnu prihlášku v roku 1987, ale oficiálny status dostalo až po summite v Helsinkách v roku 1999. Zahájenie rokovania o pristúpení sa uskutočnilo 3. októbra 2005.

Zástancovia prijatia Turecka poukazujú na to, že by to znamenalo stabilizáciu jeho inštitúcií a právneho poriadku, posilnilo by to význam ekonomiky EÚ vo svete. Pokiaľ by Turecko splnilo všetky podmienky pre prijatie, nie je podľa nich možno jeho vstup do EÚ ďalej odďaľovať. Vstup do Európskej únie by bol taktiež akousi odmenou za jeho dlhodobé členstvo v NATO a pokrok v oblasti ľudských práv.

Odporcovia Turecka v Európskej únii naopak poukazujú na to, že jeho prevažná časť leží mimo Európy a ďalej argumentujú tým, že má veľmi zlé vzťahy so susednými štátmi Cyprom a Arménskom. Mnohí z nich taktiež pochybujú o pokroku v oblasti dodržiavania ľudských práv a upozorňujú na etnické spory s tureckými Kurdmi. Kritici prijatia Turecka do EÚ sa ďalej obávajú zmeny mocenskej rovnováhy v Európe (predpokladá sa, že by Turecko bolo v dobe vstupu najľudnatejším štátom EÚ, navyše s väčšinovou moslimskou populáciou)

Nórsko

Nórsko požiadalo o vstup do EÚ už dvakrát, v oboch prípadoch ale občania hlasovali v referende proti vstupu do EÚ (v rokoch 1972 a 1994). Ako všetky severské štáty sa Nóri obávajú straty svojej suverenity, hlavne pri rozhodovaní o svojom rybárskom priemysle. Nórsko je bohatý štát a navyše s veľkými ložiskami ropy a zemného plynu, tým taktiež odpadá ekonomický motív vstupu do EÚ.

Švajčiarsko

V roku 1992 podalo Švajčiarsko prihlášku do Európskej únie, ale podobne ako v Nórsku, občania odmietli v referende už samotné prístupové rokovania. Panovali obavy zo straty tradičnej švajčiarskej neutrality, obmedzenia suverenity a politických práv.

Macedónsko

Je to najmenej rozvinutá krajina z bývalých zväzových republík niekdajšej komunistickej Juhoslávie.