Členovia Európskej únie
Európska únia má v súčasnosti 27 členských štátov, s celkovou rozlohou 4 325 675 km² a približne 496 miliónov obyvateľov, čo je tretia najväčšia populácia na svete po Číne (1 306 mil.) a Indii (1 080 mil.).
Do súčasnej doby sa EÚ rozšírila celkom šesťkrát. Po prvýkrát v roku 1973 o Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Grécko sa pripojilo v roku 1981, nasledované Španielskom a Portugalskom v roku 1986. Ďalšie rozšírenie bolo v roku 1995, kedy sa členskými štátmi stalo Fínsko, Rakúsko a Švédsko. Rozšírenie EÚ v máji 2004 bolo najväčšie v histórii Únie. Členmi sa stalo týchto 10 krajín: Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Posledné rozšírenie sa uskutočnilo v januári 2007, keď sa členmi stali Rumunsko a Bulharsko.
| Krajina | Rok vstupu | Počet obyvateľov (v miliónoch, 2005) |
Rozloha (km²) | HDP/obyv. (PKS) (v USD, 2005) |
relatívny HDP (EÚ=100, 2005) |
Počet miest v EP |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1958 | 10,36 | 30 528 | 31 549 | 123 | 24 | |
| 2007 | 7,45 | 110 910 | 10 844 | 39 | 18 | |
| 2004 | 0,78 | 9 250 | 20 669 | 80 | 6 | |
| 2004 | 10,24 | 78 866 | 19 475 | 76 | 24 | |
| 1973 | 5,43 | 43 094 | 34 781 | 135 | 14 | |
| 2004 | 1,33 | 45 226 | 16 461 | 64 | 6 | |
| 1995 | 5,22 | 338 145 | 30 818 | 120 | 14 | |
| 1958 | 60,65 | 547 030 | 29 203 | 114 | 78 | |
| 1981 | 10,66 | 131 940 | 21 529 | 84 | 24 | |
| 1958 | 16,40 | 41 526 | 30 363 | 118 | 27 | |
| 1973 | 4,01 | 70 280 | 40 003 | 156 | 13 | |
| 2004 | 3,59 | 65 200 | 14 198 | 55 | 13 | |
| 2004 | 2,29 | 64 589 | 12 886 | 50 | 9 | |
| 1958 | 0,46 | 2 586 | 66 821 | 260 | 6 | |
| 2004 | 10,01 | 93 030 | 16 627 | 65 | 24 | |
| 2004 | 0,39 | 316 | 20 015 | 78 | 5 | |
| 1958 | 82,46 | 357 021 | 30 150 | 117 | 99 | |
| 2004 | 38,63 | 312 685 | 13 275 | 52 | 53 | |
| 1986 | 10,56 | 92 391 | 19 949 | 78 | 24 | |
| 1995 | 8,18 | 83 870 | 32 962 | 128 | 18 | |
| 2007 | 22,33 | 238 391 | 10 152 | 36 | 35 | |
| 2004 | 5,43 | 49 035 | 16 110 | 63 | 14 | |
| 2004 | 2,01 | 20 273 | 21 695 | 84 | 7 | |
| 1973 | 60,44 | 244 820 | 30 309 | 118 | 78 | |
| 1986 | 43,20 | 504 782 | 24 803 | 96 | 54 | |
| 1995 | 9,00 | 449 964 | 29 537 | 115 | 19 | |
| 1958 | 58,10 | 301 230 | 29 414 | 114 | 77 | |
| - | 496,199 | 4 325 675 | 28 100 | 100 | 785 |
zdroj: List of countries by population, European Union - Economic status
Kandidátske krajiny, možní budúci členovia [upraviť]
- Chorvátsko
Chorvátsko sa stalo kandidátskou krajinou v roku 2004. Prístupové rokovania mali pôvodne začať 16. marca 2005, ale EÚ dátum začatia odložila na neurčito, kvôli nedostatočnej spolupráci Chorvátska s „Medzinárodným súdnym tribunálom pre Juhosláviu“ (ICTY). Cieľom Chorvátska bol vstup do EÚ v roku 2007, odhady predstaviteľov však hovoria o možnom dátume vstupu okolo roku 2012.
- Island
- Turecko
O možnom vstupe Turecka do EÚ sa vedú debaty už po desaťročia. Turecko podalo oficiálnu prihlášku v roku 1987, ale oficiálny status dostalo až po summite v Helsinkách v roku 1999. Zahájenie rokovania o pristúpení sa uskutočnilo 3. októbra 2005.
Zástancovia prijatia Turecka poukazujú na to, že by to znamenalo stabilizáciu jeho inštitúcií a právneho poriadku, posilnilo by to význam ekonomiky EÚ vo svete. Pokiaľ by Turecko splnilo všetky podmienky pre prijatie, nie je podľa nich možno jeho vstup do EÚ ďalej odďaľovať. Vstup do Európskej únie by bol taktiež akousi odmenou za jeho dlhodobé členstvo v NATO a pokrok v oblasti ľudských práv.
Odporcovia Turecka v Európskej únii naopak poukazujú na to, že jeho prevažná časť leží mimo Európy a ďalej argumentujú tým, že má veľmi zlé vzťahy so susednými štátmi Cyprom a Arménskom. Mnohí z nich taktiež pochybujú o pokroku v oblasti dodržiavania ľudských práv a upozorňujú na etnické spory s tureckými Kurdmi. Kritici prijatia Turecka do EÚ sa ďalej obávajú zmeny mocenskej rovnováhy v Európe (predpokladá sa, že by Turecko bolo v dobe vstupu najľudnatejším štátom EÚ, navyše s väčšinovou moslimskou populáciou)
- Nórsko
Nórsko požiadalo o vstup do EÚ už dvakrát, v oboch prípadoch ale občania hlasovali v referende proti vstupu do EÚ (v rokoch 1972 a 1994). Ako všetky severské štáty sa Nóri obávajú straty svojej suverenity, hlavne pri rozhodovaní o svojom rybárskom priemysle. Nórsko je bohatý štát a navyše s veľkými ložiskami ropy a zemného plynu, tým taktiež odpadá ekonomický motív vstupu do EÚ.
- Švajčiarsko
V roku 1992 podalo Švajčiarsko prihlášku do Európskej únie, ale podobne ako v Nórsku, občania odmietli v referende už samotné prístupové rokovania. Panovali obavy zo straty tradičnej švajčiarskej neutrality, obmedzenia suverenity a politických práv.
- Macedónsko
Je to najmenej rozvinutá krajina z bývalých zväzových republík niekdajšej komunistickej Juhoslávie.
|
|||||||||||||