Užovkovité

Z Wikipédie

užovkovité (Colubridae)

‎

Doména	Eukaryoty
Ríša (regnum)	Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň	Epitelovce Eumetazoa
Skupina	Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva	Druhoústovce Dueterostomia
Kmeň (phylum)	Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum)	Stavovce Vertebrata


Nadtrieda (superclassis)	Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň	Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis)	Plazy Reptilia
Podtrieda (subclassis)	Lepidosauria
Rad (ordo)	Jašterotvaré Squamata
Podrad (subordo)	Hady (hadoblížne) Serpentes

Vedecký názov

užovkovité (Colubridae)

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Užovkovité (Colubridae) je najrozšírenejšia a najpočetnejšia čeľaď hadov. Zahŕňa viac ako 300 rodov a takmer 2000 druhov.

Základným spoločným znakom je absencia panvového pletenca, funkčná ľavá strana pľúc, coronoidná kostička (kostička v spodnej čeľusti), a až na malé výnimky majú hlavu pokrytú veľkými symetrickými šupinami. Napriek spoločným znakom sú užovkovité veľmi rozmanitou čeľaďou.

[upraviť] Opis

Dosahujú dĺžku 13 cm - 3,5 m, väčšinou 50 cm - 2 m. Väčšina druhov má hlavu zreteľne oddelenú od trupu. Druhy, ktoré sa nezahrabávajú, majú hlavu od trupu oddelenú nevýrazne. Zrenica väčšiny druhov je okrúhla, ale niektoré ju majú vodorovnú, zvislú alebo elipsovitú. Sfarbenie je zväčša hnedé, sivé alebo čierne. Niektoré sú svetlozelené alebo červené, väčšina so škvrnami alebo pásmi. Obývajú všetky prostredia, môžu žiť pod zemou, na zemi, vo vode, na stromoch, od močarísk po púštne oblasti.

Pomerne málo druhov je vybavených jedovými zubami, niektoré druhy sú lovci, iné škrtiče. Väčšina sa rozmnožuje kladením vajec, ale existujú aj živorodé jedince.

[upraviť] Rozšírenie

Užovkovité sú rozšírené na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, oblastí polárneho kruhu, Škandinávie a Sibíri, južne do Ohňovej zeme (Južná Amerika), mysu Dobrej nádeje (Afrika) a severovýchodnej Austrálie. Vyskytujú sa aj na väčšine ostrovov, okrem Írska, Islandu, Nového Zélandu a malých oceánskych ostrovov.

[upraviť] Systematika

Čeľaď užovkovité sa väčšinou delí na podčeľade. Členenie tejto čeľade je sčasti sporné.

V slovenčine sa v niektorých prípadoch používa jedno rodové meno pre viacero vedeckých rodov. Pre rody užovkovitých používa vedecká slovenčina označenia "užovka", "štíhlovka", "bojga", "vodnárka", "zvíjavka", "bičovka", "žabiarka", "hadiarka" pre málo druhov aj "slimákožrút", "slimákovka", "drobník", "vajcožrút", "bahniačka", "vajcojed" a "lykodon". V príde, že sa jedno slovenské meno používa pre viacero latinských, je nižšie uvedený ako primárny názov latinský, inak je primárne uvedené slovenské meno. Niektoré zo slovenských rodových názvov sú sporné, príkladom je Lampropeltis "hadiarka" označovaná aj ako "štíhlovka", ktorá je navyše medzi teraristami bežne označovaná ako "korálovka".

Obvyklé delenie na podčeľade a rody: