Richard Adolf Zsigmondy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Richard Adolf Zsigmondy
rakúsko-nemecký chemik
Richard Adolf Zsigmondy
Narodenie1. apríl 1865
Viedeň, Rakúske cisárstvo
Úmrtie23. september 1929 (64 rokov)
Göttingen, Weimarská republika
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Richard Adolf Zsigmondy

Richard Adolf Zsigmondy (* 1. apríl 1865, Viedeň, Rakúsko – † 23. september 1929, Göttingen, Nemecko) bol rakúsky chemik (jeho rodina bola maďarského pôvodu), ktorý študoval koloidy. V roku 1925 získal Nobelovu cenu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec Adolph Zsigmondy bol zubný lekár, ktorý vynašiel operačné pomôcky pre dentistov.

Vychovala ho matka, pretože mu otec zomrel v roku 1880. Rád sa venoval horolezectvu so svojim bratom. Na vysokej škole sa začal zaujímať o prírodu, hlavne o chémiu a fyziku. Neskôr začal robiť experimenty vo svojom vlastnom laboratóriu.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho akademická kariéra začala na fakulte medicíny Viedenskej univerzity, čoskoro odišiel na Technickú univerzita vo Viedni a neskôr na Mníchovskú univerzitu, kde študoval chémiu a získal doktorát v roku 1889. V Mníchove bol jeho učiteľom von Miller, tu sa začala jeho kariéra vedca. Neskôr sa vrátil do Rakúska, kde pracoval ako asistent v Grazi. Počas jeho práce dokončil svoju najdôležitejšiu prácu o koloidoch. Medzi rokmi 1908 a 1929 bol riaditeľom Inštitútu anorganickej chémie na univerzite v Göttingene.

Počas práce v sklárskom priemysle (1879), sa venoval práci na koloidnom zlate a objavil hydrosól zlata. Dokázal predvídať rôzne využitie koloidov, napríklad využitie pri rozptýlení svetla do rôznych spektier. Na to aby bolo umožnené také štúdium, on a Heinrich Siedentopf vynašli ultramikroskop (1903) a Zsigmondy ho použil na rôzne skúmanie aspektov koloidov, vrátane Brownovho pohybu. Jeho práca bola dôležitá pre biochémiu a bakteriológiu.

So svojou vedeckou prácou pokračoval v Nemecku. V Göttingene pracoval ako profesor chémie, kde zostal až do konca svojej kariéry. V roku 1925 dostal Nobelovu cenu za jeho prácu o koloidoch počas pôsobenia v Grazi.

Zomrel iba niekoľko dní po odchode z Göttingenu v roku 1929. Na jeho počesť je po ňom na Mesiaci pomenovaný kráter.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zur Erkenntnis der Kolloide, 1905
  • Über Kolloid-Chemie mit besonderer Berücksichtigung der anorganischen Kolloide, 1907
  • Kolloidchemie, 1912
  • Über die technische Gasanalyse, 1920 (mit G. Jander)
  • Über das kolloide Gold, 1925 (mit A. Thiessen)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ernst Bruckmüller (Hrsg.): Personenlexikon Österreich Verlagsgemeinschaft Österreich-Lexikon, Wien 2001

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]