Ernest Rutherford

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ernest Rutherford, 1. barón Rutherford z Nelsonu
Ernest Rutherford
britský fyzik

Narodenie 30. august 1871
Spring Grove, Nový Zéland
Úmrtie 19. október 1937 (66 rokov)
Cambridge Spojené kráľovstvo
Nositeľ Nobelovej ceny

Ernest Rutherford, 1. barón Rutherford z Nelsonu (* 30. august 1871, Spring Grove, Nový Zéland – † 19. október 1937, Cambridge Spojené kráľovstvo) bol novozélandský v Británii žijúci jadrový fyzik. Je známy ako „otec“ jadrovej fyziky, priekopník orbitálnej teórie atómu, obzvlášť za jeho objav protónu z jadra pri jeho experimente so zlatou fóliou.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Spring Grove, (dnes Brightwater), blízko Nelsonu. Študoval na Nelson College kde vyhral štipendium pre štúdium na univerzite v Canterbury. Tu dosiahol tri tituly a pracoval tu dva roky na výskume popredne elektrickej technológie.

V roku 1895 Rutherford odcestoval do Anglicka na postgraduálne štúdium v Cavendish laboratóriach na Cambridgskej Univerzite. Tu sa stal na krátku dobu držiteľom rekordu v diaľke, na ktorú bol schopný detegovať bezdrôtové vlny. Počas výskumu rádioaktivity zaviedol termíny alfa lúč, beta lúč a gamma lúč.

V roku 1898 bolo Rutherfordovi udelené kreslo fyzika na McGill Univerzite kde vykonával prácu, za ktorú v roku 1908 získal Nobelovu cenu za chémiu. Dokázal, že rádioaktivita je spontánny rozpad atómu. Toto je ironicky spomenuté v jeho poznámke „Z vied je len fyzika; všetko ostatné je zbieranie známok.“. Všimol si, že vzorke rádioaktívneho materiálu trvalo nemenne rovnakú dobu, kým sa polovica z nej rozpadla – jej polčas rozpadu – a vyvinul praktické použitie tohto javu ako hodiny, ktoré potom mohli byť použité na určenie skutočného veku Zeme, ktorý sa ukázal byť oveľa vyšší ako vedci v tej dobe predpokladali.

V roku 1907 zaujal kreslo fyzika na univerzite v Manchesteri. Tam objavil jadrovú podstatu atómov a bol prvým úspešným „alchymistom“ na svete: zmenil dusík na kyslík. Počas spolupráce s Nielsom Bohrom (ktorý zistil, že elektróny sa pohybujú na špecifických orbitáloch) Rutherford teoretizoval o existencii neutrónov, ktoré by istým spôsobom kompenzovali odpudivý efekt kladného náboja protónov pôsobením príťažlivej jadrovej sily a tak zabraňovali rozpadu jadra.

V roku 1917 sa vrátil na Cavendish ako riaditeľ. Pod ním boli udelené Nobelove ceny Chadwickovi za objav neutrónu (v roku 1932), Cockcroftovi a Waltonovi za rozbitie atómu použitím urýchľovača častíc a Appletonovi za preukázanie existencie ionosféry.

Jeho výskum spolu s výskumom jeho študenta a nasledovníka sira Marka Oliphanta boli kľúčové pri zvolaní Projektu Manhattan.

Bol uvedený do rytierskeho stavu v roku 1914, v roku 1925 mu bol udelený rád za zásluhy a v roku 1931 mu bol udelený titul barón Rutherford z Nelsonu z Cambridge v County of Cambridge. Objavil sa na novozélandskej stodolárovej bankovke a na poštových známkach Sovietskeho zväzu (1971), Kanady (1971), Švédska (1968) a Nového Zélandu (1971 a 1999). V roku 1997 bol na jeho počesť pomenovaný chemický prvok rutherfordium. Boli po ňom pomenované aj krátery na Marse a Mesiaci. Asteroid bol pomenovaný podľa miesta jeho narodenia.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]