Addis Abeba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Addis Abeba
Hlavné mesto Etiópie
Addis Abeba montage 1.jpg
Štát Etiópia Etiópia
Súradnice 9°1′48″S 38°44′24″V / 9.03000°S 38.74000°V / 9.03000; 38.74000
Rozloha 530,14 km² (53 014 ha)
Obyvateľstvo 3 384 569 (2008)
Hustota 6 384,29 obyv./km²
Primátor Kuma Demeksa
Časové pásmo SEČ (UTC+3)
Poloha mesta na mape krajiny
Red pog.svg
Poloha mesta na mape krajiny
Wikimedia Commons: Addis Abeba

Addis Abeba je hlavné mesto Etiópie. Vzniklo pomerne neskoro; založil ho v roku 1887 cisár Menelik II. ako hlavné mesto kráľovstva Šoa. Politické, hospodárske a kultúrne centrum štátu.[1]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na Etiópskej vysočine, v nadmorskej výške 2 500 m n. m.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Po založení v roku 1887 Menelikom II. došlo o dva roky neskôr k zjednoteniu krajiny a mesto sa stalo v roku 1889 hlavným mestom Etiópie. V rámci obsadenia územia krajiny Talianskom bolo v roku 1936 okupované a až do roku 1941 bolo hlavným mestom Talianskej východnej Afriky. 6. apríla 1941 ho oslobodili etiópski partizáni.[1]

Po 2. svetovej vojne došlo k prudkému rozvoju a modernizácii Addis Abeby.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa posledného oficiálneho sčítania žije v meste 2 738 248 obyvateľov. Najpočetnejšou etnickou skupinou, ktorá v meste žije, sú Ahmarovia (48,3 %). Čo sa týka náboženského vyznania, 74,7 % obyvateľov mesta tvoria príslušníci koptskej cirkvi (kresťanskej cirkvi, ktorá sa odtrhla od egyptskej koptskej cirkvi). V časoch cisárstva bola dlhé storočia štátnou cirkvou Etiópie. Moslimovia tvoria 16,2 % obyvateľov, protestanti 7,8 % obyvateľov, rímski katolíci 0,5 % obyvateľov.[chýba zdroj]

Priemysel a doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Addis Abebe je rozvinutá výroba dopravných prostriedkov, stavebný, odevný a potravinársky priemysel. Je tiež turistickým centrom krajiny.[1]

Je železničnou i cestnou križovatkou, nachádza sa tu medzinárodné letisko.[1]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Koptská Katedrála sv. Juraja

V meste je veľa pamiatok etiópskej ortodoxnej cirkvi. Medzi najznámejšie patria:

V meste pôsobí univerzita, založená v roku 1950, metropolita etiópskej cirkvi, Organizácia africkej jednoty a Hospodárska komisia OSN pre Afriku.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 49.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]