Žirafa (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žirafa
Mapa súhvezdia Žirafa

Latinský názov Camelopardalis
Skratka Cam
Genitív Camelopardalis
Symbolické vyjadrenie žirafa
Rektascenzia 6h
Deklinácia +70°
Plocha 757  štvorcových stupňov
Poradie: 18
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezda β Cam
(Zdanl. magnitúda 4,03)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −10°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Február

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Žirafa je veľké, ale nezreteľné súhvezdie na severnej pologuli. Zaviedol ho Petrus Plancius v roku 1613 a v roku 1624 ho Jakob Bartsch vyobrazil na svojej mape hviezdnej oblohy.[1]

Pozoruhodné prvky[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci je súhvezdie rozlohou osemnástym najväčším, nie je obzvlášť žiarivé, pretože jeho najjasnejšie hviezdy sú len štvrtej magnitúdy.

Najjasnejšou je hviezda β Camelopardalis s magnitúdou 4,03. Táto dvojhviezda pozostáva zo zložiek s magnitúdami 4,0 a 7,4.

Druhou najjasnejšou hviezdou je CS Camelopardalis (ktorá nemá ani Bayerovo, ani Flamsteedovo označenie). Je to mierne premenlivá hviezda magnitúdy 4,21.

Pozoruhodné objekty na oblohe[upraviť | upraviť zdroj]

NGC 2403 je špirálovitá galaxia, vzdialená približne 11 miliónov svetelných rokov. Jej magnitúda je 8,4. NGC 1502 je otvorená hviezdokopa, vzdialená približne 6 800 svetelných rokov, ktorej magnitúda je 6,0.

História a mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdie Žirafa pravdepodobne predstavuje zviera, na ktorom sa do Kanánu niesla Rebeka, keď si chcela vziať Izáka.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. RIDPATH, Ian: Die großen Sternbilder: 88 Konstellationen und ihre Geschichten. Düsseldorf : Patmos, 2004, s. 63-64, ISBN 3-491-69112-5.
  2. RIDPATH, Ian: Die großen Sternbilder: 88 Konstellationen und ihre Geschichten. Düsseldorf : Patmos, 2004, s. 64, ISBN 3-491-69112-5.