Cefeus (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Cefeus)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cefeus
Mapa súhvezdia Cefeus

Latinský názov Cepheus
Skratka Cep
Genitív Cephei
Symbolické vyjadrenie kráľ Cefeus
Rektascenzia 22h
Deklinácia 70°
Plocha 588  štvorcových stupňov
Poradie: 27
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
1
Najjasnejšia hviezda Alderamin (α Cep)
(Zdanl. magnitúda 2,44)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −10°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca November

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Cefeus (Cepheus) je severné súhvezdie pomenované po postave gréckej mytológie zobrazujúce kráľa Kéfea. Je to jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, ako aj jedno zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom.

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Je to starobylé súhvezdie opradené jednou z bájí o etiópskej kráľovskej rodine, ktorá sa dostala na jesennú oblohu. Uprostred kráľovskej rodiny je kráľovná Kasiopeja a ostatní členovia sú okolo nej. Kéfeus bol manžel Kasiopeji a otec Andromédy. Kasiopeja sa vychvaľovala, že je ešte krajšia ako vodné nymfy nereidy. To nahnevalo boha mora Poseidóna, lebo jeho manželka bola tiež nereida. Na jej radu poslal morskú obludu, aby Kéfeovo kráľovstvo spustošila. Aby svoju ríšu zachránili, museli nešťastní rodičia dať svoju dcéru, princeznú Andromédu, prikovať ku skalnému útesu nad morom ako korisť obludy. Andromédu vyslobodil hrdina Perzeus, ktorý sa náhodou stal svedkom jej nešťastia, a okúzlený jej krásou sa s ňou oženil. Kéfeus nebol v tejto povesti príliš dôležitý a údajne preto súhvezdie nie je ani veľmi nápadné.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Najjasnejšia hviezda je alfa, Alderamin. Beta sa nazýva Alfirk a gama Alrai. Alphirk je dvojhviezda a zároveň pulzujúca premenná hviezda. Je to nadobor a bol jednou z prvých objavených premenných hviezd. Zmeny jeho jasnosti a farby sú spôsobené pulzovaním vonkajších vrstiev hviezdy, preto ju radíme medzi puplzujúce premenné. Najznámejšou hviezdou súhvezdia je však delta Cephei, ktorá nemá nijaké meno. Je prototypom pulzujúcich premenných hviezd známych ako cefeidy. Zmeny jej jasnosti a farby sú spôsobené pulzovaním vonkajších vrstiev hviezdy.

Ďalšia jasná premenná hviezda je mí Erakis. Pre svoju jasnú červenú farbu sa nazýva aj Granátová hviezda či Garnetová hviezda. Patrí medzi najjasnejšie polopravidelné premenné hviezdy. Ďalšou premennou hviezdou je VV Cephei, ktorá patrí medzi najväčšie a najhmotnejšie známe hviezdy.

V súhvezdí sa nachádza ešte niekoľko ľahko pozorovateľných dvojhviezd, napríklad Chí Cephei a Kruger 60, ktorá voľným okom nie je pozorovateľná.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdím prechádza malá časť Mliečnej cesty, ktorá nemá príliš veľkú jasnosť a hustotu hviezd. Najjasnejšie objekty sú otvorené hviezdokopy NGC 188, NGC 6939, NGC 7380 a hmloviny IC 1397 a IC 1396. V tomto súhvezdí sa, podobne ako v Kasiopeji, nachádza množstvo slabších hviezdokôp a hmlovín, ktoré je najlepšie zachytiť na fotografii. Jedným z nich je napríklad veľká emisná hmlovina IC 1396. Nachádza sa pod spojnicou hviezd alfa a zéta a j v nej aj hviezda Erakis. Na nočnej oblohe je zdanlivý priemer tejto hmloviny desaťkrát väčší, ako priemer Mesiaca v splne. Známou časťou hmloviny je obrovský tmavý molekulárny mrak pomenovaný hmlovina Sloní chobot.

Reflexná hmlovina NGC 7023 s menom Iris patrí medzi najjasnejšie reflexné hmloviny vôbec.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Cefeus leží na opačnej strane Polárky, ako Veľký voz. Je medzi Kasiopejou a Drakom. Má tvar akéhosi „domčeka“, ktorého základňa je v blízkosti hviezdy Deneb. Ľahko ho nájdeme pomocou súhvezdia Kasiopeja. Ak si predĺžime dvakrát spojnicu hviezd Schedar a Caph smerom na západ, dostaneme sa približne do jeho stredu.