Líška (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Líška
Mapa súhvezdia Líška

Latinský názov Vulpecula
Skratka Vul
Genitív Vulpeculae
Symbolické vyjadrenie Líška
Rektascenzia 20h
Deklinácia 25°
Plocha 268  štvorcových stupňov
Poradie: 54
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezda Anser (α Vul)
(Zdanl. magnitúda 4,44)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −55°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca September

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Líška (lat. Vulpecula) je nejasné severné súhvezdie, nachádzajúce sa v strede Letného trojuholníka (ang. Summer Triangle), čo je zoskupenie hviezd Deneb, Vega a Altair.

Pozoruhodné prvky[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto súhvezdí nie sú hviezdy, ktoré by boli svetlejšie ako 4. magnitúda. Najjasnejšia je hviezda Anser (α Vul), čo je červený obor (spektrálny typ M0 III) vzdialený 297 svetelných rokov so zdanlivou magnitúdou 4,44. Anser je dvojhviezda (oddelenie 413,7"), ktorej hviezdy možno od seba rozoznať použitím ďalekohľadu. Jej druhá hviezda je 8 Vul.

V roku 1967 bol v tomto malom súhvezdí objavený prvý pulzar, „PSR 1919+21“. Objavili ho Antony Hewish a Jocelyn Bell z Cambridgeu. Zatiaľ čo hľadali ligotanie (scintiláciu) rádiových signálov pochádzajúcich z kvazarov, našli veľmi pravidelný signál, ktorý pozostával z pulzov žiarenia, ktoré sa opakovali s frekvenciou jeden pulz každých niekoľko sekúnd. Pozemský pôvod tohto signálu bol vylúčený, pretože čas, ktorý objekt potreboval, aby sa znovu objavil, bol jeden hviezdny deň namiesto jedného slnečného dňa. Táto anomália bola nakoniec identifikovaná ako signál rýchlo rotujúcej neutrónovej hviezdy. Pulzy prichádzali (a stále prichádzajú) každých 1,3373 sekundy, čo je príliš pravidelné na to, aby mohli byť spojené s nejakým iným objektom. Tento nový objekt bol nazvaný „CP 19191“, čo znamená „Cambridge Pulzar blízko RA 19h 19m“. Dnes je nazývaný „PSR 1919+21“, čo znamená „Pulzar s RA 19h 19m a deklináciou +21 stupňov“.

Pozoruhodné objekty na oblohe[upraviť | upraviť zdroj]

V súhvezdí Líška sa nachádzajú dva nápadné objekty:

  • Hmlovina Činka (po anglicky Dumbbell Nebula) (M27), jeden z najpozorovanejších objektov mimo Slnečnej sústavy, je obrovská planetárna hmlovina, ktorú možno vidieť kvalitnejším amatérskym ďalekohľadom, v ktorom sa javí ako nejasný svietiaci objekt s priemerom približne 6 uhlových minút (vrátane matného halo je jej veľkosť skoro polovica Mesiaca). Teleskop dokáže rozlíšiť jej dvojlalokovitý tvar, ktorý je podobný presýpacím hodinám. M27 objavil francúzsky astronóm Charles Messier v roku 1764 ako jeden z prvých (a tiež jeden z najjasnejších) objektov svojho druhu.
  • Brocchiho hviezdokopa, tiež nazývaná Coathanger (čo v preklade znamená Vešiak), je otvorená hviezdokopa ľahko rozlíšiteľná aj voľným okom vďaka typickému hviezdnemu vzoru.

História a mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdie zaviedol astronóm Johannes Hevelius. Pôvodne bolo známe ako Vulpecula cum ansere, teda Líška a Hus. Hus, ktorá bola stvárnená v čeľusti líšky, sa už na oblohe oficiálne nenachádza. Zdanlivo ju stvárňuje hviezda Anser (α Vul). Keďže bolo toto súhvezdie vytvorené v novoveku a navyše ho tvoria len slabšie hviezdy, neexistujú s ním spojené žiadne staroveké mýty.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]