Johannes Hevelius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johannes Hevelius
Johannes Hevelius
poľský astronóm

Narodenie 28. január 1611
Gdansk
Úmrtie 28. január 1687 (76 rokov)
Gdansk

Johannes Hevelius alebo Johann Hewelke alebo po nemecky Johannes Hewel alebo po poľsky Jan Heweliusz (* 28. január 1611, Gdansk – † 28. január 1687, tamtiež) bol poľský astronóm; nazývaný aj zakladateľ lunárnej topografie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Gdansku, v mestečku vtedajšej Poľsko-Litovskej únie v roku 1611 rodine bohatých pivovarníkov českého pôvodu. V roku 1630 vyštudoval právo v Leidene; cestoval do Anglicka a Francúzska a v roku 1634 sa usadil vo svojom rodnom meste ako pivovarník a člen mestskej rady.

Od roku 1639 sa jeho hlavným záujmom stala astronómia, hoci sa celý svoj život zaoberal mestskými záležitosťami. V roku 1641 postavil observatórium na svojom dome, ktoré mal vybavené výbornými prístrojmi, vrátane vlastnoručne zhotoveného ďalekohľadu bez tubusu s ohniskovou vzdialenosťou 45,7 m. 29. januára 1660 navštívil observatórium poľský kráľ Ján II. a kráľovná Mária Lujza Gonzagová.

Hevelius pozoroval slnečné škvrny v rokoch 1642-1645 venoval štyri roky mapovaniu mesačného povrchu, objavil libráciu Mesiaca a publikoval svoje výsledky v diele Selenographia (1647). Objavil štyri kométy (v rokoch 1652, 1661, 1672 a 1677), kométa z roku 1661 je pravdepodobne totožná s kométou Ikeya-Zhang) a navrhol myšlienku, že podobné telesá obiehajú po parabolických dráhach okolo Slnka.

26. septembra 1679 jeho observatórium, prístroje a knihy zničil plameň. Túto katastrofu opísal v predhovore k dielu Annus climactericus z roku (1685). Rýchlo obnovil škody, aby mohol pozorovať Veľkú decembrovú kométu roku 1680. Pri požiari utrpel šok a jeho zdravie sa zhoršilo. Zomrel 28. januára 1687.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi jeho práce patria:

  • Historiola Mirae (1662), v ktorej nazval periodickú premennú hviezdu Omikron Ceti názvom Mira, alebo Prekrásna.
  • Prodromus cometicus (1665)
  • Cometographia (1668)
  • Machina coelestis (prvá časť, 1673), obsahovala opis jeho prístrojov; druhá časť je veľmi vzácna, takmer celé dielo zhorelo pri požiari v roku 1679.
  • Heveliove pozorovania premennej hviezdy Mira sú zahrnuté v diele Annus climactericus.
  • Jeho katalóg 1564 hviezd bol vydaný posmrtne v diele Prodromus astronomiae (1690). Merania vykonal pomocou prístrojov používaných od antiky (kvadrant), čím sa dostal do sporu s Robertom Hookom.
  • V jeho atlase s 56 listami nazvanom Firmamentum Sobiescianum vydanom tiež posmrtne (1690), zaviedol jedenásť nových súhvezdí, z nich sedem (Jašterica, Líška, Malý Lev, Poľovné psy, Rys, Sextant a Štít Sobieského) bolo prijatých medzi oficiálne.

Hevelius si knihy tlačil sám vo svojom dome a veľa tlačových dosiek sám zhotovil.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]