Pulzar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zložený, opticko/röntgenový obrázok pulzaru Krabia hmlovina, ktorý ukazuje okolité plyny v hmlovine, ktoré sú rozvírené pôsobením magnetického poľa a žiarenia pulzaru.
Pulzar v súhvezdí Plachty

Pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy, ktoré môžeme pozorovať ako zdroje elektromagnetického žiarenia. Intenzita žiarenia sa mení s pravidelnou periódou, čo sa zdôvodňuje rotáciou hviezdy. Neutrónová hviezda sa totiž točí tak rýchlo, že odstredivá sila tvaruje žiarenie, ktoré hviezda emituje, do kuželov pri rovníku, ktoré pravidelne, ako maják, zasahujú určitú časť vesmíru. Z toho dovodu nemôžeme vidieť všetky existujúce pulzary, aj keby boli pomerne blízko, ale len tie, ktorých kužely nás pri otáčaní zasahujú.

Pulzary po prvýkrát odhalili na rádiových vlnových dĺžkach Jocelyn Bell a Antony Hewish v roku 1967, no odvtedy už boli nájdené aj v röntgenovom a gama žiarení. Za túto prácu dostal Hewish v roku 1974 Nobelovu cenu.

Astronómovia dnes poznajú tri triedy pulzarov, ktoré sa odlišujú zdrojom energie, ktorý dodáva energiu ich žiareniu:

  • Pulzary poháňané rotáciou, pri ktorých dodáva energiu žiareniu strata rotačnej energie hviezdy.
  • Röntgenové pulzary, pri ktorých je zdrojom energie gravitačná potenciálna energia nahromadenej hmoty.
  • Magnetary, pri ktorých je zdrojom energie rozpad extrémne silného magnetického poľa.

Hoci všetky tri triedy tvoria neutrónové hviezdy, ich pozorovateľné správanie a základná fyzika sú odlišné. Aj medzi nimi však existujú spojenia. Napríklad röntgenové pulzary sú pravdepodobne staré pulzary poháňané rotáciou, ktoré už stratili väčšinu svojej energie a stali sa znova viditeľné po tom, čo ich sprievodné hviezdy expandovali a začali presúvať hmotu na neutrónovú hviezdu. Proces nahromadenia hmoty môže následne preniesť dostatok uhlovej hybnosti na neutrónovú hviezdu a „recyklovať“ ju na rotáciou poháňaný milisekundový pulzar.

Významné pulzary[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]