Kompaktná hviezda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hmlovina Eskimák svieti vďaka bielemu trpaslíku v strede

Kompaktná hviezda je termín používaný v astronómii pre bielych trpaslíkov, neutrónové hviezdy, čierne diery a ďalšie exotické pevné hviezdy.

Väčšina kompaktných hviezd je v záverečnom štádiu hviezdneho vývoja a sú tak označované ako hviezdne zvyšky. Tento zvyšok závisí hlavne na pôvodnej hmotnosti danej hviezdy. Tieto hviezdy majú veľmi veľkú hustotu. Sú totiž napriek svojej malej veľkosti veľmi ťažké. Termín kompaktná hviezda sa často používa pre hviezdy, u ktorých nepoznáme presnú povahu a zároveň má malý polomer. Všetky kompaktné hviezdy okrem čiernej diery môžu byť tiež nazývané degenerované hviezdy.

Kompaktné hviezdy ako konečný bod hviezdneho vývoja[upraviť | upraviť zdroj]

Kompaktné hviezdy sú zvyčajne koncovým bodom hviezdneho vývoja. Atómy vodíka pod nesmiernym tlakom gravitačnej sily hviezdy prejdú jadrovou fúziou, čím sa znižuje hmotnosť a veľkosť hviezdy. V snahe ochladiť sa hviezda vyžaruje svetelnú energiu. Táto strata hmotnosti a energie spôsobuje zníženie gravitačnej potencionálnej energie. Hviezda sa zmenšuje a zároveň zvyšuje vnútornú gravitačnú silu, ktorá spočiatku spôsobila jadrovú fúziu. Tento cyklus pokračuje do doby, kedy tlak plynu v horúcich miestach už neunesie váhu hviezdy. Hviezda tak získa javom, ktorému sa hovorí hviezdny kolaps, oveľa väčšiu hustotu. Kompaktná hviezda síce nevie vnútorne vytvárať energiu, avšak môže vyžarovať svetlo z prebytočného tepla ešte milióny rokov od hviezdneho kolapsu.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]