Rádiové žiarenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rádiové žiarenie (iné názvy: rádiové lúče, ako vlnenie: rádiové vlnenie/vlny, skôr neformálne: rádiovlny; ako časť elektromagnetického spektra: rádiové spektrum, pásmo rádiových vĺn, v niektorých kontextoch aj rádiofrekvenčné pásmo) je elektromagnetické žiarenie s kmitočtom menším ako 300 GHz (s vlnovou dĺžkou väčšou ako 1 milimeter) a väčším ako 10 kHz (s vlnovou dĺžkou menšou ako 30 km).

Zemská atmosféra prepúšťa rádiové žiarenie s vlnovou dĺžkou 1 mm až 30 m (tzv. rádiové okno). Rádiové vlny v rozsahu 9 kHz až 3000 GHz sa používajú na prenos informácií v oboroch ako rozhlas, televízia, rádioamatérstvo, alebo rádiom ovládaný model. Štúdiom vesmírneho rádiového žiarenia sa zaoberá rádioastronómia.

Komunikačné vlny[upraviť | upraviť zdroj]

  • dlhé vlny (DV, 1-10 kilometrov);
  • stredné vlny (SV, 100-1000 metrov);
  • krátke vlny (KV, 10-100 metrov);
  • veľmi krátke vlny (VKV, 1-10 metrov) označované tiež ako VHF (z angl. Very High Frequency) - je kmitočtové pásmo v rozmedzí 30 - 300 MHz, genericky využívané v rozhlase, ale tiež používané ako najstaršie pásma analogovej televízie tzv. I. - II. pásmo, tj. 1. - 12. kanál, 48 - 230 MHz;
  • ultra krátke vlny (UKV, 10-1 decimetrov) označované tiež ako UHF (z angl. Ultra High Frequency) - je kmitočtové pásmo v rozmedzí 300 - 3000 MHz, okrem všeobecne využívanom GSM technologiami je tiež v oblasti pásma "novšej" analógovej televízie tzv. IV. - V. pásmo, tj. 21. - 69. kanál, 470 - 862 HMz;