Rajka (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rajka
Mapa súhvezdia Rajka

Latinský názov Apus
Skratka Aps
Genitív Apodis
Symbolické vyjadrenie rajský vták
Rektascenzia 15h
Deklinácia -77°
Plocha 206  štvorcových stupňov
Poradie: 67
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezda α Aps
(Zdanl. magnitúda 3,83)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +20° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Rajka je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu. Je to najjužnejšie ležiace zo štvorice súhvezdí, ktoré nesú mená vtákov.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Aps α Aps 3,83m
β Aps β Aps 4,21m
γ Aps γ Aps 3,86m

Alfa Apodis, najjasnejšia hviezda súhvezdia, leží v jeho západnej časti. S magnitúdou 3,83 patrí k tým slabším alfám. Na pohľad má jemne žltkastú farbu. V skutočnosti je to obor typu K. Druhou najjasnejšou hviezdou súhvezdia, len o 0,03 magnitúdy slabšou než alfa, je gama Apodis. Tento oranžový podobor má povrchovú teplotu menšiu ako 5 000 K.

Beta Apodis je dvojhviezda tvorená relatívne chladnými zložkami. Obe majú teplotu na povrchu asi 3 500 K a delí ich uhlová vzdialenosť 51″. Jasnejšia z hviezd má magnitúdu 4,16, slabšia 12,6. Červené alebo oranžové sú aj ďalšie tri najjasnejšie hviezdy v Rajke, čo je zreteľné pri ich pozorovaní triédrom.

Zložky širokej dvojhviezdy delta Apodis dokážeme od seba odlíšiť aj divadelným ďalekohľadom alebo triédrom. Jasnejšia z nich má magnitúdu 4,7 a je jasne červenkastá. Jej sprievodca v odstupe 103″ má jasnosť 5,1 mag. Ide iba o zdanlivú dvojhviezdu – jej zložky, oba obry, spolu navzájom nesúvisia.

Thétu Apodis, ďalšiu zreteľne červenú hviezdu, nájdeme asi tri stupne od alfy. Tento červený obor pulzuje, čím je slabo premenný.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Na deep-sky objekty je Rajka dosť chudobná. Ako súhvezdie ležiace ďaleko od roviny Galaxie nemôže pozorovateľom ponúknuť otvorené hviezdokopy ani hviezdotvorné hmloviny našej vlastnej Galaxie. Nachádzajú sa v ňom síce dve guľové hviezdokopy, no nie sú pozorovateľsky príliš atraktívne. Jasnejšia z nich, NGC 6101, má magnitúdu iba 9,3. Menšia a slabšia IC 4499 s magnitúdou 10 je už náročným objektom dokonca aj pre 20-centimetrový ďalekohľad. V oboch hviezdokopách je pozorovateľné malé zahustenie v strede.

Súhvezdie obsahuje aj množstvo galaxií, avšak všetky sú vzdialené a slabé.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Celá severná časť Rajky sa pri pohľade voľným okom javí byť bez hviezd. Svojou rozlohou sa Rajka zaraďuje k tým menším. Hviezdy beta, gama a delta v nej tvoria malý pravouhlý trojuholník, kým alfa je trochu bokom. Súhvezdie možno nájsť pod výraznejším Južným trojuholníkom. V jeho blízkosti, severne od neho, sa nachádza aj Kružidlo a Oltár. Vidia ho obyvatelia 6. – 7. a južnejšej rovnobežky. Zvečera ho možno najlepšie pozorovať začiatkom leta.