Cassiopeia A

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cassiopeia A

Cassiopeia A je intenzívny rádiový zdroj v súhvezdí Kasiopeja.

Nachádza sa v zdanlivej blízkosti hviezdokopy M 52. Tento rádiový zdroj však nemá nič spoločné s hviezdokopou a pravdepodobne je pozostatkom supernovy. Predpokladá sa, že svetlo z výbuchu dorazilo k Zemi pravdepodobne pred 350 rokmi. Nijaké záznamy o jej vizuálnom pozorovaní však neexistujú. Na mieste rádiového zdroja môžeme nájsť vláknité hmloviny, ktoré sa doteraz rozpínajú rýchlosťami okolo 6000 km/s. Tieto zvyšky hviezdy vytvárajú prstencovú štruktúru s priemerom 4´, ktorá je však vizuálne veľmi slabá. Z jej spektra vedci úsúdili, že hmlovina obsahuje prvky kyslík, síru, vápnik, neón i ionizované železo. Toto pozorovanie potvrdzuje teóriu o vzniku prvkov vo hviezdach. Z týchto zvyškov žiariacich v röntgenovom spektre možno vypočítať hmotnosť pôvodnej hviezdy – asi 20 hmotností Slnka. Okrem Slnka je najsilnejším rádiovým zdrojom na oblohe a má najvyššiu hustotu toku žiarenia. Je od nás vzdialený asi 8000 svetelných rokov (niekde sa udáva až 11 000[1]).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. bild der wissenschaft:Supernova Lichtecho einer Sterneexplosion, 12/2008, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 13