Algol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O programovacom jazyku pozri ALGOL
Algol A/B/C
Position Beta Per.png
pozícia hviezdy Algol v Perzeovi
Pozorovacie dáta
Epocha J2000
Súhvezdie Perzeus
Rektascenzia 03h 08m 10,1315s
Deklinácia +40° 57′ 20,332″
Zdanlivá magnitúda (V) 2,12
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ B8V/K02IV/A5V
U-B farebný index -0,37
B-V farebný index -0,05
R-I farebný index -
Typ premennosti Algol
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv) 3,7 km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: 2,39 mas/r
Dek.: -1,44 mas/r
Paralaxa (π) 35.14 ± 0.90 mas
Vzdialenosť 93 ± 2 ly
(28.5 ± 0.7 pc)
Absolútna magnitúda (MV) -0,15
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť 3,59/0,79/1,67 M
Polomer 2,3/3,0/0,9 R
Svietivosť 98/3,4/4,1 L
Teplota - K
Metalicita  ?
Rotácia 65 km/s
Vek < 3 × 108 rokov
Iné označenia
Gorgona, Gorgonea Prima, Demon Star, El Ghoul, Beta Persei, 26 Per, GJ 9110, HR 936, BD +40°673, HD 19356, GCTP 646.00, SAO 38592, FK5 111, Wo 9110, ADS 2362, WDS 03082+4057A, HIP 14576.
Databázové referencie
SIMBAD dáta

Algol (β Per / Beta Persei) je jasná hviezda v súhvezdí Perzeus. Patrí medzi najznámejšie zákrytové premenné hviezdy, je to vôbec prvá objavená takáto hviezda, a súčasne jedna z prvých objavených premenných hviezd. Jeho zdanlivá hviezdna veľkosť sa pravidelne mení od 2,3 do 3,5 magnitúd v perióde 2 dni, 20 hodín a 49 minút. Algol tvorí trojitú spektroskopickú sústavu s periódami 2,867 d a 1,783 r. Na oblohe vo vzdialenosti 82" od seba má sprievodcu, hviezdu zdanlivej jasnosti 10,5m. Sústava je vzdialená od Zeme približne 93 ly.

Algol je najznámejšou hviezdou súhvezdia Perzeus. Jeho názov pochádza z arabského Rás al Ghúl, „hlava démona“. Ďalšie názvy sú El Ghoul, Gorgona, alebo Gorgonea Prima. V starých hviezdnych mapách býva zobrazená ako hlava Medúzy v Perzeovej ruke. Je to možno najznámejšia zákrytová premenná hviezda vôbec.

História pozorovania[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho premennosť objavil v roku 1667 taliansky astronóm Geminiano Montanati z Bologne. Algol sa tým stal jedinou zákrytovou premennou hviezdou známou už v stredoveku. V roku 1782 vyslovil John Goodricke domnienku, že periodické klesanie jasnosti je spôsobené tým, že pred jasnejšou hviezdou pravidelne prechádza slabšie teleso, ktoré ju zakrýva a tiež určil jej periódu. Normálna jasnosť Algola je asi 2,2 mag. V perióde 2 dni 20 hodín 48 minút a 56 sekúnd však počas 5 hodín jeho jasnosť klesne na 3,4 magnitúd. V minime zotrvá asi 20 minút a za ďalších 5 hodín znova vystúpi na pôvodnú hodnotu. Tieto zmeny jasnosti možno ľahko sledovať voľným okom, za vhodných podmienok môžeme vidieť celý zákryt počas jednej noci. Medzi „hlavnými minimami“ je ešte jedno menšie „podružné minimum“ ktoré predstavuje rozdiel asi jednej desatiny magnitúdy a dá sa zistiť len presnými meraniami.

Fyzikálne údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Algol je v skutočnosti dvojhviezda, ktorej zložky sa ani najväčším ďalekohľadom nedajú rozoznať. Hviezdy obiehajú spoločné ťažisko, pričom jeden obeh zodpovedá perióde zmien jasnosti. Hlavná zložka má približne stokrát väčšiu svietivosť, priemer 3,6-krát väčší ako Slnko a jej hmotnosť je 5,2 hmotností Slnka. Je to hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu B8. Druhá hviezda má svietivosť „len“ dvakrát väčšiu od Slnka a priemer 3,8-krát väčší. Je to pravdepodobne podobor spektrálneho typu K0, ale nakoľko je prežiarený hlavnou zložkou, nedá sa to presne určiť. Keď menej jasná zložka prechádza pri obehu popred jasnejšiu zložku, pozorujeme hlavný pokles jasnosti. Pokiaľ je naopak slabšia zložka zakrytá jasnejšou zložkou, pozorujeme vedľajšie a oveľa nevýraznejšie minimum. Nie je vylúčené, že hlavná hviezda má ešte ďalších sprievodcov. Algol dal názov celej skupine premenných hviezd. Volajú sa premenné hviezdy typu Algol, premenné hviezdy typu Beta Persei alebo jednoducho Algolidy. U všetkých týchto dvojhviezd sú zložky približne guľatého tvaru – existujú totiž aj dvojhviezdy so zložkami, ktoré súznačne gravitačne deformované, či dokonca dvojhviezdy, ktorých zložky sú tak blízko, že majú spoločnú atmosféru. Premenné typu Algol majú mimo doby zákrytu prakticky konštantnú jasnosť. Zatmenie Algola je jav, ktorý sa dá ľahko sledovať aj voľným okom. Vhodné porovnávacie hviezdy sú zéta, epsilon, kappa (3,8 mag.) alebo aj beta Trianguli.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.