Kentaur (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kentaur
Mapa súhvezdia Kentaur

Latinský názov Centaurus
Skratka Cen
Genitív Centauri
Symbolické vyjadrenie Kentaur
Rektascenzia 13h
Deklinácia −50°
Plocha 1 060  štvorcových stupňov
Poradie: 9
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
10
Najjasnejšia hviezda Alfa Centauri (α Cen)
(Zdanl. magnitúda −0,01)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +30° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Máj

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Kentaur (lat. Centaurus, skratka Cen) je jasné súhvezdie na južnej oblohe. Súhvezdie Kentaur bolo jedným zo 48 súhvezdí zaznamenaných Ptolemaiom a počíta sa tiež medzi 88 moderných súhvezdí. Toto južné súhvezdie je jedno z najväčších na oblohe.

Pred 2500 rokmi mohli ešte Gréci vidieť na jar v súhvezdí Kentaura aj súhvezdie Južný kríž, ktorý je do neho vkliesnený z juhu. V Ptolemaiových časoch (2. stor.) patril Južný kríž ku Kentaurovi, ale neskôr bol vyčlenený ako osobitné súhvezdie. V dôsledku precesie sa niektoré z hviezd južnej oblohy stávajú pre nás neviditeľné, iné naopak vychádzajú nad náš obzor. Zhruba pred 7000 rokmi bol v našej zemepisnej šírke viditeľný celý Kentaurus aj s Južným krížom.

Pozoruhodné prvky[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Obsahuje Proximu Centauri, hviezdu typu červený trpaslík, ktorá je najbližšia známa hviezda (okrem Slnka) k Zemi. Taktiež obsahuje Alfu Centauri, trojhviezdu, ku ktorej je Proxima Centauri pravdepodobne pripojená gravitačnou silou. Beta Centauri má názov Agena alebo Hadar (Hadar a gana = „koleno“). Je to jedenásta najjasnejšia hviezda na oblohe. V zemepisných šírkach Slovenska zostáva stále pod obzorom. Théta Centauri sa nazýva Menkent, čiže „rameno kentaura“. Je to oranžový obor a jedna z mála hviezd súhvezdia Kentaurus, ktorú máme možnosť vidieť aj z našich zemepisných šírok, hoci len veľmi nízko nad obzorom. Je to najvrchnejšia hviezda základného obrazca.

R Centauri je premenná hviezda typu Mira Ceti a leží hneď nad spojnicou hviezd alfa a beta. Centaurus X-3 je röntgenová dvojhviezda. Za zmienku stojí aj hviezda BPM 37093. Odhaduje sa, že je to zdegenerovaná hviezda, obsahujúca kryštalický uhlík. V roku 185 zasiahlo Zem svetlo zo vzdialenej supernovy, ktoré bolo pozorované z územia Číny. Bola viditeľná až 20 mesiacov a dosiahla najväčšiu jasnosť až -8 mag.

Pozoruhodné objekty na oblohe[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdím prechádza aj časť Mliečnej cesty a je veľmi bohaté na zaujímavé objekty. Predovšetkým je to nádherná guľová hviezdokopa, ktorá má nezvyčajné označenie - omega Centauri, akoby to bola hviezda. So svojou jasnosťou 3,6 magnitúd je najjasnejšia guľová hviezdokopa na oblohe, avšak zo zemepisných šírok strednej Európy je neviditeľná.

Hviezdokopa IC 2948 leží okolo hviezdy gama Centauri a obklopuje ju hmlovina IV 2944. Otvorená hviezdokopa je aj NGC 5460 s celkovou jasnosťou 6,3 mag. Ďalším objektom v súhvezdí Kentaura je galaxia Centaurus A.

Jedným z objektov v súhvezdí Kentaur, nachádzajúci sa ďaleko od slnečnej sústavy, je Bumerangová hmlovina (po angl. Boomerang nebula), ktorá je najchladnejším miestom, ktoré veda pozná (1 Kelvin, −272 °C).

História a mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

O tomto súhvezdí sa zmienili Eudoxus (4. stor. pred Kr.) a Aratus (3. stor. pred Kr.). Ptolemaios v ňom zaznamenal 37 hviezd. Podľa gréckej mytológie je toto súhvezdie Cheirón alebo Chiron, čo bol múdry kentaur (napoly človek, napoly kôň), známy ako učiteľ Jásona (vodca argonautov) a učiteľ Herkula (poloboh). O Chironovi sa tiež hovorilo, že on rozdelil oblohu na súhvezdia. Pre svoju múdrosť sa dostal na nebo. Je znázorňovaný, ako nesie Vlka, aby ho obetoval na Oltári. Na oblohe je aj kentaurus zlej povesti – Strelec. Menom kentaura Chirona je takisto pomenovaná planétka, ktorá obieha za dráhou Jupitera. Neskôr bolo objavených niekoľko ďalších jej podobných planétok. Nakoľko majú vlastnosti komét aj asteroidov, boli pomenované Kentauri, pretože sú napoly kométy, napoly planétky, tak ako boli kentauri napoly ľudia a napoly kone.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Kentaurus je pomerne veľké a nápadné súhvezdie. Patrí spolu s Južným krížom k najkrajším súhvezdiam južnej oblohy. Z nášho územia bohužiaľ môžeme pozorovať len jeho najsevernejšiu časť. Ani na tom najrovinatejšom obzore neuvidíme viac, ako jednu tretinu. Celé je viditeľné len južne od 25. rovnobežky. V našich zemepisných šírkach nevychádza nad obzor ani dvojica hviezd Rigil Kent a Hadar, ani Omega Centauri, ani nijaká časť Mliečnej cesty v tomto súhvezdí. Súhvezdie je jarné, ale možno ho sledovať len od marca do mája.