Proxima Centauri

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Proxima Centauri na zábere HST
Proxima Centauri
Pozorovacie dáta
Epocha 2000.0
Premenlivosť Vzplanujúca hviezda
Spektrálny typ M5.5 V
Rektascenzia 14h 29m 43.0s[1]
Deklinácia -62° 40' 46"[1]
Vzdialenosť 4,22 (1,295)
Zdanlivá magnitúda (V) 11,05[1]
Fyzikálna charakteristika
Hmotnosť (0,12 M)
Polomer (0,15 R)
Farba (B-V) 1,90[1]
Farba (V-I) 1,49[1]
Absolútna magnitúda (V) 15,49[A 1]
max. 14,56
Svietivosť (V) 5-12 × 10-5 L
Povrchová teplota 2670K K
Vek 1 × 109
Rotačná perióda 30-33 dní

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Proxima Centauri (alfa Centauri C), niekedy aj V 645 Centauri je najbližšia hviezda k slnečnej sústave. Je vzdialená 4,22 svetelných rokov (približne 1,3 pc alebo 43×1012 kilometrov). Ide o červeného trpaslíka spektrálnej triedy M a nachádza sa v súhvezdí Kentaur, v uhlovej vzdialenosti približne 2° od najjasnejšej hviezdy súhvezdia, alfy Centauri. Po astrofyzikálnej stránke ide o nepravidelnú eruptívnu premennú hviezdu typu UV Ceti. Vzhľadom na svoju polohu na južnej oblohe nie je Proxima severne od 27. rovnobežky pozorovateľná; to znamená, že ani v najjužnejšej časti Európy nevychádza nad horizont.

Pre pozemského pozorovateľa je Proxima Centauri po Slnku najbližšia známa hviezda. Napriek svojej blízkosti má hviezdnu veľkosť len 11m, je 100krát slabšia ako najslabšia hviezda viditeľná voľným okom. Objavil ju v roku 1915 Robert Innes (18611933), ktorý bol vtedy riaditeľom Union Observatory v Johannesburgu v Južnej Afrike. Pre pozorovanie hviezdy je potrebný teleskop s priemerom minimálne 8 cm a aj tak je možné hviezdu pozorovať len za ideálnych podmienok (jasná obloha, bezmesačná noc, hviezda vysoko nad horizontom).[2]

Proxima Centauri sa nachádza vo vzdialenosti 13 000 astronomických jednotiek (0,21 svetelných rokov) od ťažiska sústavy A a B dvojhviezdy Alfa Centauri a mohla by sa preto nachádzať na obežnej dráhe s periódou približne 500 000 rokov. Preto býva Proxima označená tiež ako alfa Centauri C. Presné astrometrické merania družice Hipparcos však naznačujú, že aj keď sa Proxima a obe zložky dvojhviezdy Alfa Centauri v súčasnej dobe gravitačne ovplyvňujú, v budúcnosti sa pravdepodobne od seba vzdialia. Pri pozorovaní z Alfy Cen A alebo B by Proxima v súčasnosti vyzerala ako hviezda zdanlivej hviezdnej veľkosti 4,5m.

V roku 2002 bol optickou interferometriou priamo zmeraný jej zdanlivý priemer 1,02 ± 0,08 tisícin oblúkovej sekundy, čo zodpovedá približne jeden a pol násobku priemeru planéty Jupiter.

Proximu Centauri kvôli svojej malej vzdialenosti od Zeme často navrhujú ako prvý cieľ priekopníckeho medzihviezdneho letu. Pretože ide o eruptívnu premennú hviezdu, v jej blízkosti pravdepodobne nemôže existovať život pozemského typu.

Pôvod mena[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnanie veľkostí hviezd zľava – Slnko, Alfa Centauri A, Alfa Centauri B, Proxima Centauri

Názov hviezdy sa skladá z lat. Proxima) – najbližší v ženskom rode a názvu súhvezdia v genitíve. Preklad mena hviezdy je najbližšia Kentaura (rozumej: hviezda zo súhvezdia Kentaur). [3][4] Názov „V645 Centauri“ sa riadi pravidlami pre pomenovanie premenných hviezd a hovorí, že ide o 645. premennú hviezdu, ktorá bola objavená v súhvezdí Kentaur.

Fyzikálne vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Proxima Centauri je červený trpaslík spektrálnej triedy M a patrí do hlavnej postupnosti hviezd v Hertzsprungovom-Russelovom diagrame. Hviezda je ďalej klasifikovaná ako neskorý M trpaslík. Klasifikácia M5,5 Ve znamená, že ide o málo hmotného trpaslíka triedy M.

Iba s 12,3 % hmotnosti Slnka (približne 129 hmotností Jupitera) má hviezda napriek svojej blízkosti zdanlivú hviezdnu veľkosť 11,05m. Je to stokrát menej ako najslabšia voľným okom pozorovateľná hviezda. Absolútna hviezdna veľkosť (jasnosť, akú má hviezda zo vzdialenosti 10 parsekov) je 15,5m. Ak by bola Proxima Centauri na mieste Slnka, bola by len stokrát jasnejšia ako Mesiac v splne. Planéty by voľným okom neboli viditeľné, okrem Venuše, ktorá by žiarila v čase svojej najväčšej jasnosti ako hviezda šiestej veľkosti. Spln by žiaril ako matný červený kotúč so zdanlivou veľkosťou -2m.[A 2]

Proxima Centauri vyžaruje 7000krát menej energie ako Slnko, čo zodpovedá 0,14 % slnečného výkonu.[5] Najviac žiarenia vydáva hviezda v infračervenej oblasti spektra, na vlnovej dĺžke 1,2 mikrometra.[6] Vo viditeľnej oblasti spektra má hviezda len 0,056 % svietivosti Slnka.[7] Chromosféra hviezdy je aktívna a vykazuje emisie ionizovaného horčíka na 280 nanometroch.[8]

Ak by mala Proxima o tretinu menšiu hmotnosť, nemohla by v nej prebiehať termojadrová reakcia, nespadala by pod definíciu hviezdy a bola by len hnedým trpaslíkom . Gravitácia na povrchu hviezdy je 5,20 log(g).[A 3][9] V astrofyzike je povrchová gravitácia vyjadrená v log g. Priemerná hustota hviezdy hlavnej postupnosti stúpa so znižujúcou sa hmotnosťou hviezdy a Proxima nie je výnimkou.[10] Hviezda má priemernú hustotu 56 800 kg/m3. Pre porovnanie Slnko má priemernú hustotu 1 409 kg/m3.[A 4][11]

Proxima Centauri vytvára relatívne slabý hviezdny vietor. Úbytok hmotnosti hviezdy nepresahuje 20 % úbytku hmotnosti Slnka slnečným vetrom. Hviezda je oveľa menšia ako Slnko, napriek tomu je úbytok hmotnosti na jednotku plochy osemkrát väčší ako u Slnka.[12]

Vzhľadom na jej blízkosť mohol byť zmeraný jej uhlový priemer. Európske južné observatórium na kopci Paranal v Čile v roku 2002 s pomocou optického interferometra určilo uhlový priemer Proxima Centauri na 1,02 ± 0,08 milisekúnd. S pomocou známej vzdialenosti hviezdy bol vypočítaný priemer hviezdy na približne 200 000 km. To je sedmina priemeru Slnka alebo 1,5 násobok priemeru Jupitera.

Eruptívna premenná hviezda[upraviť | upraviť zdroj]

Proxima Centauri patrí do kategórie eruptívnych premenných hviezd typu UV Ceti, ktorých jasnosť kvôli magnetickej aktivite hviezdy stúpa nad priemernú hodnotu. Vplyvom malej hmotnosti hviezdy je vnútro hviezdy úplne konvektívne (vytvorené teplo je z vnútra hviezdy von prenášané prúdením plazmy, nie žiarením). Konvekcia je spojená s vytváraním a prenosom magnetického poľa hviezdy. Na povrchu hviezdy je magnetická energia magnetického poľa hviezdy uvoľnená erupciami, ktoré môžu zdvojnásobiť jasnosť hviezdy. Znamená to zvýšenie jasnosti hviezdy o jednu magnitúdu.

Erupcie môžu vytrysknúť do vzdialenosti priemeru hviezdy a dosiahnuť teplotu až 2 miliónov kelvinov.[13] Z dôvodu vysokej teploty erupcií môže hviezda žiariť v oblasti röntgenového žiarenia rovnakou jasnosťou ako Slnko.[14] Maximálna hodnota röntgenového žiarenia najväčšej erupcia môže dosiahnuť až 1028 erg/s.[15]

Až 88 % povrchu hviezdy môže byť aktívnych; to je oveľa väčší podiel ako pri Slnku, dokonca aj v čase najvyššej aktivity slnečných škvŕn. Aj v pokojných časoch s málo alebo žiadnymi erupciami zvyšuje táto aktivita teplotu koróny Proxima Centauri až na 3,5 miliónov kelvinov, pričom teplota slnečnej koróny je maximálne 2 milióny kelvinov.[16]

Celková aktivita Proxima Centauri je v porovnaní s ostatnými červenými trpaslíkmi označovaná ako relatívne nízka, čo zodpovedá odhadovanému veku hviezdy. Aktivita hviezdy sa počas miliárd rokov v dôsledku znižovania rýchlosti rotácie hviezdy taktiež znižuje.[17][18]

Blízkosť hviezdy umožňuje dobre pozorovať jej erupcie. Doba variability hviezdy je odhadovaná na 442 dní.[19] V roku 1980 vytvorila sonda Einstein Observatory (High Energy Astronomy Observatory 2) presnú krivku röntgenovej energie jej erupcie. Ďalšie pozorovanie erupcií vykonali sondy EXOSAT a ROSAT. Meranie emisií röntgenového žiarenia menších erupcií, podobných slnečným, vykonala japonská sonda ASCA v roku 1995. Proxima Centauri je dôležitým cieľom pre väčšinu sond, ktoré pozorujú v oblasti röntgenového žiarenia, ako XMM-Newton a Chandra.[15]

Ďalší vývoj hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Vplyvom relatívne nízkej produkcie energie a premiešavania prvkov konvekciou vo vnútri hviezdy bude červený trpaslík s hmotnosťou Proxima Centauri približne 4 bilióny rokov hviezdou hlavnej postupnosti, oveľa dlhšie ako ostatné hviezdy. To zodpovedá približne 300 násobku veku dnešného vesmíru.[20] Pretože Proxima Centauri ako všetky ostatné červené trpaslíky uskutočňuje prenos tepla konvekciou, je hélium produkované termojadrovou fúziou rovnomerne rozdelené po celej hviezde a nezhromažďuje sa v jadre hviezdy. V Slnku, ktoré zhromažďuje hélium vo svojom jadre, bude jadrovou fúziou spotrebovaných len 10 % vodíka, ktorý má hviezda k dispozícii, keď opustí hlavnú postupnosť. Naproti tomu Proxima Centauri spotrebuje vodíka oveľa viac, než opustí hlavnú postupnosť a skončí termonukleárna fúzia vodíka.[21]

Keď sa vďaka fúzii vodíka vo hviezde zhromaždí viac hélia, stane sa hviezda menšou a teplejšou a zmení svoju farbu z červenej na modrú. V tomto štádiu vývoja hviezda zreteľne zjasnie. Dosiahne až 2,5 % dnešnej svietivosti Slnka. Súčasne sa na niekoľko miliárd rokov zvýši teplota na objektoch, ktoré obiehajú hviezdu. Keď sa nakoniec vyčerpajú zásoby vodíka, stane sa Proxima Centauri bez vývojovej fázy červeného obra, bielym trpaslíkom. Potom bude hviezda pomaly strácať zostávajúce teplo.[21]

Astrometria[upraviť | upraviť zdroj]

Galaktická obežná dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdialenosti najbližších hviezd k Slnku v čase 20 000 rokov do minulosti až 80 000 rokov do budúcnosti

Proxima Centauri obieha centrum Mliečnej cesty vo vzdialenosti, ktorá kolíše medzi 8,313 až 9,546 kpc a má excentricitu 0,069.[22] Vlastný pohyb hviezdy po oblohe je vďaka malej vzdialenosti hviezdy relatívne veľký (3,85").[23] Za päťsto rokov na oblohe prekoná vzdialenosť uhlového priemeru Mesiaca.

Vzdialenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pre hviezdu bola družicou Hipparcos zmeraná paralaxa 772,3 ± 2,4 oblúkových milisekúnd a ešte presnejšie hodnota 768,7 ± 0,3 oblúkových milisekúnd bola získaná prístrojom Fine Guidance Sensor Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Tým bola potvrdená vzdialenosť Proxima Centauri na 4,2 svetelných rokov (alebo 270 000 AU) od Zeme.[24]

Proxima Centauri je 32 000 rokov najbližšou hviezdou k Slnku a ešte ďalších 30 000 rokov ňou zostane, než ju vystrieda Ross 248. O 26 700 rokov bude k Slnku najbližšie a to iba 3,11 svetelných rokov.[25]

Príslušnosť k systému Alfa Centauri[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg
Pozri aj: Alfa Centauri

Otázka príslušnosti Proxima Centauri k systému Alfa Centauri nie je do dnešnej doby s istotou objasnená. Väčšina astronómov vychádza z toho, že Proxima je gravitačne viazaná na Alfa Centauri A a B.

Uhlová vzdialenosť Proxima k Alfe Centauri je 2,2 stupňa (štyri uhlové priemery Mesiaca).[16] Je tak vzdialená približne 15 000 ± 700 AU alebo 0,21 svetelných rokov od tejto dvojhviezdy (1/20 svojej vzdialenosti k Slnku).[26] To zodpovedá tisícnásobku vzdialenosti medzi Alfou Centauri A a Alfou Centauri B alebo päťsto násobku vzdialenosti medzi Neptúnom a Slnkom.

Zobrazenie Proxima Centauri v astronomickom programe Celestia

Astrometrické merania družice Hipparcos prakticky potvrdzujú domnienku, že sa Proxima Centauri nachádza na obežnej dráhe okolo dvojhviezdy, s obežnou dobou rádovo okolo 500 000 rokov (údaje poskytujú dáta v rádoch sto tisíc až k niekoľkým miliónom rokov). Preto je Proxima označovaná ako Alfa Centauri C. Dáta udávajú obežnú dráhu s minimálnou vzdialenosťou 1 000 AU a s maximálnou vzdialenosťou 20 000 AU od centra dvojhviezdy ako extrémne excentrickú. V súčasnosti je Proxima Centauri blízko svojho apoastronu (najvzdialenejšieho bodu obežnej dráhy od Alfy Centauri A a B). Pre potvrdenie uvedených údajov sú potrebné presnejšie merania radiálnej rýchlosti hviezdy.[26]

Podľa odhadov Matthewsa a kol. je vzhľadom na malú vzdialenosť a podobný vlastný pohyb hviezdy možnosť, že pozorované rozmiestnenie hviezd je náhodné, približne jedna k miliónu.[27]

Niektoré merania radiálnej rýchlosti, napríklad v Glieseho katalógu, nezodpovedajú viazanému hviezdnemu systému, takže nemožno vylúčiť, že ide len o náhodné stretnutie hviezd. Tieto domnienky podporujú simulačné výpočty, ktoré vychádzajú z predpokladu, že väzobná energia systému dáva len 44 % možnosť gravitačne viazaného systému.[26]

Pozorovania z roku 1994 naznačujú, že Proxima Centauri spolu s dvojhviezdou Alfa Centauri a deviatimi ďalšími hviezdami tvoria pohybovú skupinu hviezd. Následkom toho by Proxima neobiehala vnútornú sústavu viazaným pohybom, ale jej dráha by bola vnútornou dvojhviezdou hyperbolicky rušená. Toto naznačuje, že Proxima neuskutoční celý obeh okolo Alfa Centauri A a B.

Okolie hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Z Proxima Centauri sa dvojhviezda alfa Centauri A a B javí ako veľmi jasná hviezda so zdanlivou veľkosťou -6,80m. V závislosti na polohe hviezd A a B na svojich obežných dráhach je niekedy dvojhviezda ľahko rozlíšiteľná voľným okom, niekedy je vidieť ako jediná hviezda. Alfa Centauri A má jasnosť -6,52m, B má jasnosť -5,19m. Po centrálnej dvojhviezde a Slnku je ďalšou najbližšou hviezdou vo vzdialenosti 6,6 svetelných rokov Barnardova hviezda.[28][29] Slnko má z Proximy zdanlivú jasnosť 0,4m a nachádza sa v súhvezdí Kasiopeja.[A 5]

Z Alfy Centauri je Proxima napriek svojej blízkosti (štvrť svetelného roka) vidieť ako hviezda s jasnosťou 4,5m. To ukazuje, akou slabou hviezdou Proxima v skutočnosti je.

Možno si predstaviť, že Proxima Centauri v periastrone niektorej kométy Oortovho oblaku systému dvojhviezdy dokáže odkloniť a tým prípadné terestrické planéty zásobovať vodou.[30] Ak bola Proxima v dobe svojho vzniku viazaná systémom Alfa Centauri, je veľmi pravdepodobné, že tom čase mala rovnaký podiel chemických prvkov. Dodatočne ovplyvnila gravitáciu Alfy Centauri protoplanetárny disk a tým sa do systému dostal vodný ľad. Hypotetická planéta pozemského typu by takto mohla byť zásobená materiálom.[26]

Hľadanie planét[upraviť | upraviť zdroj]

Horná hranica hmotnosti sprievodcu
(odvodená z radiálnej rýchlosti)[31]
Doba obehu
(dni)
Vzdialenosť
(AU)
Maximum
Hmotnosť
Zeme)
3,6 – 13,8 0,022 – 0,054 2 – 3
<100 <0,21 8,5
<1000 <1

16

Proxima Centauri je spolu s Alfou Centauri A a Alfou Centauri B uvedená ako primárny cieľ pre „Space Interferometry Mission“ (SIM) spoločnosti NASA. Teoreticky môže SIM objaviť planéty, ktorých hmotnosť trikrát presahuje hmotnosť Zeme a ktoré ležia do vzdialenosti 2 AU od hviezdy.

V roku 1998 pri skúmaní Proximy Centauri prístrojom Faint Object Spectrograph Hublovho vesmírneho ďalekohľadu bola nádej pre nájdenie dôkazu, že existuje sprievodca hviezdy, ktorý ju obieha vo vzdialenosti 0,5 AU.[32] Nasledujúce hľadanie prístrojom Wide Field Planetary Camera 2 ho ale nepotvrdilo.[33]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pre zdanlivú hviezdnu veľkosť m a paralaxu π sa absolútna hviezdna veľkosť Mv vypočíta:
    \begin{smallmatrix}M_v\ =\ m + 5 (\log_{10}{\pi} + 1)\ =\ 11,05 + 5 (\log_{10}{0,77199} + 1)\ =\ 15,49\end{smallmatrix}
  2. Rozdiel medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou Proxima Centauri a Slnka je 15,49 − 4,83 = 10,66. Venuša dosahuje maximálnu jasnosť -4,6m, takže jasnosť Venuše na rovnakej obežnej dráhe pri Proxima Centauri by bola −4,6 + 10,66 = +6,06m.
  3. V astrofyzike sa povrchová gravitácie udáva v log g. Udáva sa v jednotkách CGS, ktoré vyjadrujú zrýchlenie v cm za sekundu na druhú. Z toho sa potom vypočíta hodnota log10. V prípade Proxima Centauri je to 10 umocnené 5,20, to je 158,490 cm/s² prípadne 584,9 m/s². Ak bude hodnota delená 9,81 m/s² (hodnotou na Zemi), vyjde 161,55 väčšia hodnota tiaže ako na Zemi.
  4. Hustota (ρ) je daná hmotnosťou delenou objemom. V porovnaní so Slnkom je hustota:
    \rho = \begin{smallmatrix}\frac{M}{M_{\odot}} \cdot \left(\frac{R}{R_{\odot}} \right)^{-3} \cdot \rho_{\odot}\end{smallmatrix}
    = 0,123 · 0,145−3 · 1,409 g/cm3
    = 56,8 g/cm3

    kde \begin{smallmatrix}\rho_{\odot}\end{smallmatrix} predstavuje priemernú hustotu Slnka.

  5. Súradnice Slnka z Proxima Centauri sú α = rektascenzia 02h 29m 42,95s a δ = deklinácia +62° 40′ 46,14″. Absolútna hviezdna veľkosť Slnka je 4,83m. Pri vzdialenosti 1,295 pc je zdanlivá hviezdna veľkosť Slnka 4,83 – 5(log10 0,77199 + 1) = 0,40.


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Proxima Centauri na českej Wikipédii.

  1. a b c d e V* V645 Cen – Flare Star [online]. Centre de Données astronomiques de Strasbourg, [cit. 2009-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. SHERROD, P. Clay. A Complete Manual of Amateur Astronomy: Tools and Techniques for Astronomical Observations. 1. vyd. New York : Prentice-Hall, 1981. ISBN 0486428206.
  3. KLECZEK, Josif. Naše souhvězdí. 1. vyd. Praha : Albatros, 1978. S. 327.
  4. HOLLAN, Jan. Proxima není řecké písmeno [online]. IAN, [cit. 2009-11-26]. Dostupné online. (po česky)
  5. Alpha Centauri [online]. [Cit. 2009-11-25]. Dostupné online. (po nemecky)
  6. Portrait einer Nachbarsfamilie [online]. Astronomie.de, [cit. 2009-11-26]. Dostupné online. (po nemecky)
  7. BINNEY, James. Galactic Dynamics. 1. vyd. New York : Princeton University Press, 1988. ISBN 0691084459.
  8. GUINAN, E.F.; MORGAN, N.G.. Proxima Centauri: Rotation, Chromosperic Activity, and Flares [online]. Bulletin of the American Astronomical Society, Vol 28, p. 942, [cit. 2009-11-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. SÉGRANSAN, D.. First radius Measurements of very low mass stars with the VLTI [online]. Astronomy and Astrophysics, v. 397, p. L5-L8 (2003), [cit. 2009-11-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ZOMBECK, Martin V.. Handbook of Space Astronomy and Astrophysics. [s.l.] : Cambridge University Press, 1989. S. 109.
  11. Sun: Facts & Figures [online]. NASA, [cit. 2009-11-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. Observational Estimates for the Mass-Loss Rates of Alpha Centauri and Proxima Centauri Using HST Lyman-alpha Spectra [online]. Astrophysical Journal, [cit. 2009-11-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. A Detailed Study of Opacity in the Upper Atmosphere of Proxima Centauri [online]. The Astrophysical Journal, [cit. 2009-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. Proxima Centauri: The Nearest Star to the Sun [online]. The Astrophysical Journal, 20. augusta 2006, [cit. 2009-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. a b Flares from small to large: X-ray Spectroscopy of Proxima Centauri with XMM-Newton [online]. Astronomy and Astrophysics, 2004, [cit. 2009-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. a b WARGELIN, Bradford J.; DRAKE, Jeremy J.. Stringent X-Ray Constraints on Mass Loss from Proxima Centauri [online]. The Astrophysical Journal, [cit. 2009-11-16]. Dostupné online. DOI:10.1086/342270 (po anglicky)
  17. Chromospheric activity, kinematics, and metallicities of nearby M dwarfs [online]. Astrophysical Journal Supplement Series, [cit. 2009-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. Photometry of Proxima Centauri and Barnard's Star Using HST Fine Guidance Sensor 3: A Search for Periodic Variations [online]. The Astrophysical Journal. 547, [cit. 2009-11-16]. S. L49-L52. Dostupné online. DOI:20066027 10.1051/0004-6361: 20066027 (po anglicky)
  19. A possible activity cycle in Proxima Centauri [online]. Astronomy and Astrophysics, [cit. 2009-11-16]. S. 1107-1113. Dostupné online. DOI:10.1086/318888 (po anglicky)
  20. DUNKLEY, J.. Five-Year Wilkinson Microwave Anisotropy Probe (WMAP) Observations: Likelihoods and Parameters from the WMAP dáta [online]. NASA, [cit. 2009-11-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  21. a b ADAMS, F.C.; GRAVES, G.J.M.; LAUGHLIN, G.. Red Dwarfs and the End of the Main Sequence [online]. Revista Mexicana de Astronómia y Astrofísica, [cit. 2009-11-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ALLEN, C.; HERRERA, M.A.. The Galactic orbits of nearby UV Ceti stars [online]. Revista Mexicana de Astronómia y Astrofisica Serie de Conferencias, [cit. 2009-11-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  23. BEBEDICT, GF. Astrometric Stability and Precision of Fine Guidance Sensor # 3: The Parallax and Proper Motion of Proxima Centauri [PDF]. [Cit. 2009-11-28]. S. 380-384. Dostupné online. (po anglicky)
  24. Interferometric Astrometry of Proxima Centauri and Barnard's Star Using Hubble Space Telescope Fine Guidance Sensor 3: Detection Limits for sub-Stellar Companions [online]. The Astronomical Journal, [cit. 2009-11-28]. S. 1086-1100. Dostupné online. DOI:20011330 10.1051/0004-6361: 20011330 (po anglicky)
  25. Stellar Encounters with the solar system [online]. [Cit. 2009-11-16]. Dostupné online. DOI:10.1086/300975 (po anglicky)
  26. a b c d LAUGHLIN, Gregory; WERTHEIMER. Are Proxima and α Centauri Gravitationally Bound? [online]. The Astrophysical Journal, [cit. 2009-11-16]. Dostupné online. DOI:10.1086/507771 (po anglicky)
  27. MATTHEWS, Robert. Is Proxima really in orbit about Alpha CEN A / B? [online]. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, [cit. 2010-01-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  28. Alpha Centauri 3 [online]. SolStation, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  29. Barnard's Star [online]. SolStation, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. (po anglicky)
  30. MEIER, Mathias. Alpha Centauri Proxima und das Leben [online]. Final-Frontier.ch, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. (po nemecky)
  31. Precise radial velocities of Proxima Centauri [online]. Astronomy & Astrophysics Letters. 344, [cit. 2009-11-29]. S. L5-L8. Dostupné online. (po anglicky)
  32. A possible companion to Proxima Centauri [online]. The Astronomical Journal, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. DOI:10.1086/300176 (po anglicky)
  33. A Search for Faint Companions to Nearby Stars Using the Wide Field Planetary Camera 2 [online]. The Astronomical Journal, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. DOI:10.1086/301227 (po anglicky)