Third Cambridge Catalogue of Radio Sources

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Third Cambridge Catalogue of Radio Sources (doslova Tretí cambridgeský katalóg rádiových zdrojov, skratka 3C) je astronomický katalóg nebeských rádiových zdrojov detegovaných pôvodne na frekvencii 159 MHz a následne na frekvencii 178 MHz.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

3C[upraviť | upraviť zdroj]

Bol vydaný v roku 1959 členmi Radio Astronomy Group na University of Cambridge. Odkazy na záznamy v tomto katalógu vo vedeckej literatúre používajú predponu 3C, za ktorou nasleduje číslo záznamu s medzerou, napr. 3C 273. Katalóg bol vytvorený na základe pozorovaní Cambridgeského interferometra na západnej strane Cambridgu. Interferometer sa predtým používal na prieskum 2C, publikovaný v roku 1955.

3CR[upraviť | upraviť zdroj]

Katalóg sa následne revidoval v roku 1962 pomocou pozorovaní na frekvencii 178 MHz a po mnoho rokov sa „3CR“ považovalo za konečný zoznam jasnejších rádiových zdrojov na severnej nebeskej pologuli. Výsledkom revízie bolo vyradenie niekoľkých zdrojov z katalógu (napríklad zdrojov pod limitom toku 9 Jy) a pridanie ďalších. Aby sa predišlo prečíslovaniu existujúcich zdrojov (ktoré boli uvedené v poradí rektascenzie), boli tieto nové zdroje pridané pomocou desiatkovej prípony. Napr. 3C 323.1 nasleduje po 3C 323 v rektascenzii a predchádza 3C 324.

3CRR[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia revízia z roku 1983, nazvaná 3CRR alebo 3CR², zahŕňala galaxie, ktoré neboli detegované v pôvodnom katalógu kvôli nedostatkom pôvodných pozorovaní, ale inak spĺňajú limity toku a deklinácie. Tento nový katalóg, ktorý zahŕňa všetky extragalaktické rádiové zdroje na severnej pologuli s hustotou toku 178 MHz > 10,9 Jy, deklináciou väčšou ako 10 stupňov a galaktickou zemepisnou šírkou väčšou ako 10 stupňov alebo menšou ako -10 stupňov, je kompletná vzorka rádiových galaxií a kvazarov. Vylučuje množstvo dobre známych 3C/3CR objektov, vrátane všetkých zvyškov supernov z 3C, ale aj niektorých známych rádiových galaxií, ktoré sú v rozpore s deklináciou, hustotou toku alebo obmedzeniami galaktickej zemepisnej šírky. Objektom, u ktorých sa zistilo, že pozostávajú z viacerých komponentov spojených s rôznymi objektmi, bola pridelená abecedná prípona (postupne A, B atď.), aby bolo jasné, ktorý komponent bol súčasťou vzorky: napr. rádiová galaxia 3C 66B je súčasťou vzorky, ale objekt BL Lac 3C 66A nie je.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]