Edgar Allan Poe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Edgar Allan Poe
Edgar Allan Poe
americký romantický básnik, prozaik, literárny teoretik a esejista

Narodenie 19. január 1809
Boston, Massachusetts, USA
Úmrtie 7. október 1849 (40 rokov)
Baltimore, Maryland, USA

Edgar Allan Poe (* 19. január 1809, Boston, Massachusetts, USA – † 7. október 1849, Baltimore, Maryland) bol americký romantický básnik, prozaik, literárny teoretik a esejista.

Bol autorom spravidla fantastických a mystických príbehov a zakladateľom detektívneho a hororového žánru.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Bol jedným z troch detí páru kočovných hercov Elizabeth a Davida Poeových. Jeho otec mal alkoholické sklony a opustil matku ešte pred Edgarovým narodením. Matka zomrela v roku 1811 vo veku 24 rokov na tuberkulózu a zanechala po sebe tri siroty: malého Edgara, jeho mentálne postihnutú sestru Rosalie a brata Williama, ktorý rovnako ako otec mal alkoholické sklony a predčasne zomrel.

Ako trojročná sirota bol Edgar zverený do útulku v Richmonde, kde sa ho po relatívne krátkej dobe ujala rodina Allanovcov, veľkoobchodníkov s tabakom; odtiaľ plynie Poeove prostredné meno Allan. Rodina istý čas bývala v Liverpoole a tajomné Anglicko sa tak stalo mladému Edgarovi zdrojom inšpirácie po celý život. Dodalo jeho neskorším dielam onu fantasknú, tak typicky poeovskú hrôzostrašnosť.

Edgar študoval literatúru na University of Virginia, kde však začal mať problémy s alkoholom a s hráčskymi dlhmi; kvôli tomu sa neskôr rozišiel so svojim nevlastným bratom, ktorý ich za Edgara odmietal platiť. Poe sa vo finančnej kríze zapísal na vojenskú akadémiu vo West Pointe. Tu sa však ukázal ako nedisciplinovaný vojak a čoskoro bol prepustený. Po prepustení došlo k rozporom a následne aj k rozchodu s Edgarovým otcom.

V roku 1834 sa stretol s prvým úspechom, keď získal hlavnú cenu na súťaži, ktorú organizoval baltimorský týždenník Saturday Visitor so svojim príbehom Rukopis nájdený vo fľaši. Neskôr vstúpil do richmondského Souther Literary Messenger a v roku 1835 sa stal jeho hlavným šéfredaktorom.

V roku 1836 sa oženil so svojou trinásťročnou sesternicou Virginiou Clemm (zomrela predčasne o jedenásť rokov neskôr v roku 1847). Alkohol a drogy spôsobovali Poeovi intenzívne stavy depresie a neskôr vďaka nim aj stratil zamestnanie. Roku 1845 uverejnil Havrana, ktorý doslova ohromil vtedajšiu verejnosť. Poe v tom čase zažil krátke obdobie slávy a mondénnych úspechov. Jeho alkoholové a drogové dlhy ho však z tohto postavenia skoro stačili uvrhnúť späť do zúfalej biedy.

Poeova smrť bola hodná diel, ktorým sa venoval: 3. októbra 1849 bol nájdený opitý (a zrejme aj pod vplyvom omamných látok) na baltimorskom chodníku v blízkosti Light Street. Bol urýchlene hospitalizovaný, ale z kómy, do ktorej následne upadol, sa po celé štyri dni neprebral. Zomrel v ranných hodinách 7. októbra 1849.

Osobnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Edgar Allan Poe bol obdarovaný vysokou inteligenciou, bol veľmi zdvorilý, ale tiež až prehnane prudký a divoký; len tak sa v jeho hlave mohli zrodiť tie najkurióznejšie myšlienky, aké kedy prešli ľudskou mysľou.

Už od detstva čítal diela Lorda Byrona, Samuela Taylora Coleridge a väčšinu romantických autorov svojej doby. Hlbšie sa takisto zaoberal kozmogóniou, prírodnými vedami a mysticizmom. Tieto svoje znalosti následne využíval pri písaní svojich diel (napríklad Zostup do Maelströmu, Tisící druhý Šeherezádin příběh, Tři neděle v týdnu), kedy dokázal s matematickou presnosťou dosiahnuť geniálny efekt a zanechať tak v čitateľovi dopredu psychologicky premyslenú impresiu (väčšinou strachu či hnusu, často ale aj humoru a prekvapenia).

Ešte počas svojho života stratil všetky ženy, ktoré miloval, a znešváril sa so všetkými ľuďmi, ktorí by mu boli v ťažkých okamihoch schopní pomôcť. Žil v takpovediac nepretržitej biede, aj keď sa už počas svojho života dočkal istej slávy (najmä svojimi žurnalistickými prácami).

Dielo a vplyv[upraviť | upraviť zdroj]

Je autorom mnohých poviedok a básní. Do Európy sa za Poeovho života takpovediac neznáme dielo dostalo predovšetkým vďaka prekladom Charlesa Baudelaira a čiastočne aj Stéphana Mallarmého. Jeho dielo bolo inšpiráciou mnohým neskorším autorom (z ktorých menujme asi najznámejšieho Arthura Conana Doyla a jeho kultového hrdinu Sherlocka Holmesa, ktorého podoba je výrazne ovplyvnená Poeovou postavou výnimočne inteligentného detektíva Dupina).

Svoju stopu zanechal nielen na francúzskych básnikoch Charlesovi Baudelairovi a Stéphanovi Mallarmé, ale napríklad aj na Paulovi Valérym, Julesovi Vernovi (najmä onú až vedeckú presnosť opisu) a v neposlednom rade aj na Fjodorovi Dostojevskom a už spomínanom Arthurovi Conanovi Doylovi. Jeho pravým dedičom a pokračovateľom sa však stal Howard Phillips Lovecraft, ktorý v Poem razenej ceste pokračoval do ešte extrémnejších zákutí hrôzy a hnusu.

Ani v modernej literatúre nie je Poe celkom bez vplyvu. Jeho vplyv je badateľný predovšetkým v britskej literatúre (zasiahol aj do široko populárneho diela Joanne Kathleen Rowlingovej). Mnohé z Poeových diel boli nielen zdramatizované, ale aj sfilmované a pretvorené do komiksovej podoby. Široko sa nechal Poeovou literatúrou inšpirovať napríklad Ray Bradbury, ktorý neskrývajúc svoju adoráciu k Poeovmu dielu, venoval jeho osobnosti celú kapitolu z Marťanskej kroniky (syntetizoval tu dva zdanlivo odlišné prvky z Masky červenej smrti a z Jamy a kyvadla).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Zbierky básni[upraviť | upraviť zdroj]

Samostatné básne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ulalume - 1847
  • Euréka - prozaická báseň (Eureka (1848)
  • Zvony (The Bells - 1849) (originál na Wikisource)
  • Eldorado - 1849

Zbierky poviedok vydané počas Poeovho života[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rozprávky, grotesky a arabesky (Tales Of The Grotesque And Arabesque), 1839
  • Čierny kocúr a iné poviedky (The Black Cat And Other Stories), 1843
  • Poviedky (Tales - 1845)

Poviedky[upraviť | upraviť zdroj]

Román[upraviť | upraviť zdroj]

Eseje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Filosofie básnické skladby (The Philosophy of Composition - 1846)
  • Eureka: Esej o hmotnom a duchovnom vesmíre (Eureka: A Prose Poem), 1848

Vydané v slovenčine[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tajomstvo Márie Rogêtovej, Mladé letá, 1959
  • Havran; Zlatý skarabeus; Príhody Arthura Gordona Pyma; Tatran, 1984
  • Tri prípady detektíva Dupina (Vraždy na ulici Morgue, Záhada Marie Rogêtovej, Odcudzený list), SnowMouse, 2012, ISBN 978-80-89465-20-0
  • Čierny kocúr, SnowMouse, 2013, ISBN 978-80-89465-23-1

Vydané v češtine[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zrádné srdce: Výbor z díla, 1959
  • Jáma a kyvadlo a jiné povídky, 1978
  • Bludná planeta, 1991
  • Krajina stínů, 1998
  • Démon zvrácenosti: Detektivní a jiné senzační příběhy, 1999
  • Na slovíčko s mumií: Grotesky a jiné směšné příběhy, 1999
  • Černý kocour a jiné povídky, 2007
  • Pád do Maelströmu a jiné povídky, 2007

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora: