Strešný svetlík

Strešný svetlík je architektonický presvetľovací prvok stavieb. Rieši tiež vetranie cez strechu, kde by klasické okná svoju funkciu plniť nemohli. Kotvia sa do strešného plášťa svetlíkovými obrubami (manžetami) o voliteľnej výške.

Nevýhodou svetlíkov je zvýšený prestup tepla cez strešnú konštrukciu, vytváranie tepelných mostov a následná kondenzácia vodnej pary.

Delenie strešných svetlíkov[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie využívané tvary svetlíkov:

pásové oblúkové
pásové sedlové
pásové lichobežníkové
pultové
šedové
bodové kopulové
bodové ihlanové

Väčšina z nich je vhodná pre priemyselné objekty, avšak aj pre ploché strechy rodinných domov. Bodové pultové a bodové kopulové sa používajú aj na domoch so šikmými strechami.

Štandardné prevedenie strešných svetlíkov je bodové (vodorovný tvar) alebo pásové sedlové či oblúkové. Vyrábajú sa aj atypické tvary - kopule, ihlany a pod.

Vo svetlíku môže byť aj integrovaná klapka zariadenie pre odvod dymu a tepla (ZODT) a svetlík tak môže byť súčasťou požiarnej ochrany budovy.^[1]

Svetlík ako šachta[upraviť | upraviť zdroj]

Ako svetlík sa označuje stavebná šachta^[2], ktorá vertikálne pretína celý, prevažne nájomný, dom. Svetlíky možno nájsť prevažne v stavbách z prvej polovice 20. storočia. Ich hlavným účelom je odvetranie WC a kúpeľní, popr. špajzí. V pivničných priestoroch väčšinou vyúsťujú dvierkami pre prístup (napr. zobratie spadnutých vecí, popr. revízie), na streche bývajú zakryté strešným svetlíkom, či bez zakrytia. Svetlíky sa nachádzajú buď vnútri jedného domu či na rozhraní dvoch susedných domov. Z bytov sú do svetlíkov väčšinou uzatvárateľné okienka. Niekedy, napríklad v rámci rekonštrukcie bytu, okienko zamurovali a do svetlíka vyvedené len vetracie potrubie. Svetlíkmi bývajú tiež vedené slaboprúdové elektro rozvody, ako STV či internetové prípojky.