Plochá strecha

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ploché strechy na budovách v izraelskom meste Ašdod

Plochá strecha je strešná konštrukcia alebo strecha so sklonom 10°. Sklon môže byť buď do vnútornej strany alebo do vonkajšej. Optimálny sklon je 3% a okolo vpustov sa zväčšuje na 5%. Nevýhoda plochých stried spočíva v poruchovosti a nákladnej údržbe.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • podľa sklonu : jednoplášťové/dvojpláštové/viacplášťové
  • podľa využitia : pochôdzna a nepochôdzna
  • podľa spôsobu odvodnenia - spádové a nespádové.
  • podľa tvaru strešnej plochy - rovinné/zakrivené.
  • podľa technológie výroby - monolitické/montované.

Požiadavky na ploché strechy[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou požiadavkou je vodotesnosť, ktorá môže byť narušená účinkom dažďa, krupobitím alebo vetrom. Strecha musí odolávať klimatickým pomerom. Sneh pôsobí počas mrazov ako tepelnoizolačná vrstva, no pri topení musí byť zabezpečený odtok.

Vrstvy strešných plášťov[upraviť | upraviť zdroj]

Jednoplášťové strešné konštrukcie sa používajú napr. pri skladoch. Tvorí ich parotesná zábrana a tepelno-izolačná vrstva. Dvojplášťové strešné konštrukcie tvoria nosnú vrstvu, parotesnú zábranu, tepelno-izolačnú vrstvu, vodotesnú vrstvu a ochrannú vrstvu.

Ukončenie plochých striech[upraviť | upraviť zdroj]

Okraje striech sú miestom častých porúch. V tomto mieste sa stretajú zvislé a vodorovné prvky. Strechu ukončujeme rímsou alebo atikou.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hájek V. a kol: Pozemné staviteľstvo I pre 1. roč. SPŠ stavebných , Alfa, Bratislava, 1989

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]