George Washington

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
George Washington
Gilbert Stuart Williamstown Portrait of George Washington.jpg
1. prezident USA
V úrade
30. apríl 17893. marec 1797
Viceprezident John Adams
Predchodca -
Nástupca John Adams
Osobné informácie
Narodenie 22. február 1732
Wakefield, Westmoreland County, Virgínia
Úmrtie 14. december 1799 (67 rokov)
Mount Vernon, Virgínia
Politická strana žiadna, federalista
Profesia plantážnik
Manželka Martha Washingtonová
Podpis George Washington, podpis
Pozri aj Politický portál

George Washington (* 22. február 1732, Wakefield, Virgínia – † 14. december 1799, Mount Vernon, Virgínia) bol prvým prezidentom Spojených štátov.

Narodil sa ako prvý syn Augustine Washingtona (bohatého majiteľa plantáží) a jeho druhej ženy Mary Ball Washingtonovej. Nikdy nenavštevoval školu, ale mal súkromných učiteľov. Aj keď nebol považovaný za dobrého rečníka, bol uznávaný ako vrcholný predstaviteľ protibritskej opozície vo Virgínii. Roku 1775 sa stal veliteľom kontinentálnych vojsk. Používal zdržovací štýl boja, ale neskôr, keď bola britská armáda viazaná bojmi s Francúzskom, Španielskom a Holandskom, zvíťazil v niekoľkých bitkách. V roku 1783 uzavrel mier – ako víťaz. Po skončení vojny sa uchýlil do súkromia. Po niekoľkých rokoch sa ale nechal presvedčiť, a stal sa predsedom ústavodárneho zhromaždenia vo Philadelphii. Ako 20-ročný sa stal členom slobodomurárskej lóže vo Fredericksburgu.

Roku 1789 bol zvolený za prvého prezidenta USA. V roku 1793 bol znovu zvolený. V roku 1798 sa na žiadosť nového prezidenta Johna Adamsa opäť stal vrchným veliteľom americkej armády. Po niekoľkých mesiacoch však zomrel.

Washingtonova úloha[upraviť | upraviť zdroj]

Keď Washington prevzal úrad, nová ústava nemala ešte tradíciu ani plnú podporu organizovanej verejnej mienky. Navyše nová vláda si musela vytvoriť vlastnú štátnu správu. Nemala nijaký zdroj príjmov. Kým nebola ustanovená súdna moc, nemohli sa uplatňovať zákony. Armáda bola malá a vojnové loďstvo prestalo existovať.

Kongres rýchlo zriadil ministerstvo zahraničných vecí, do čela ktorého postavil Thomasa Jeffersona a ministerstvo financií, vedením ktorého poveril Alexandra Hamiltona. Zároveň zriadil federálne súdnictvo. Vytvoril nielen Najvyšší súd USA, na čele ktorého stál predseda a päť mimoriadnych sudcov, ale aj tri obvodné súdy a 13 dištriktných súdov. Vymenoval ministra vojny a generálneho prokurátora. Washington rád konzultoval svoje rozhodnutia s ľuďmi, ktorých úsudok si vážil, a tak vznikol americký prezidentský kabinet, ktorý tvorili šéfovia všetkých ministerstiev, zriadených Kongresom.

Medzitým počet obyvateľov sústavne rástol a z Európy prúdili novi prisťahovalci. Američania smerovali na západ: obyvatelia Nového Anglicka a Pensylvánie do Ohia; Virgínčania a Karolinčania do Kentucky a Tennessee. Dobrá farma sa dala kúpiť za málo peňazí a bol veľký dopyt po pracovnej sile. Úrodné pásy údolí v severnej časti štátu New York, Pensylvánii a Virginii sa čoskoro stali obrovskými zásobárňami pšenice.

Hoci veľa predmetov sa ešte vždy vyrábalo po domácky, v Amerike sa ohlasoval nástup priemyselnej revolúcie. Massachusetts a Rhode Island položili základy dôležitého textilného priemyslu: Connecticut sa začinal orientovať na výrobu cínového tovaru a hodín; v New Yorku, New Jersey a Pensylvánii sa vyrábal papier, sklo a železo. Lodiarstvo zaznamenalo taký rozvoj, že na moriach Spojené štáty zaujali druhé miesto hneď za Veľkou Britániou. Už pred rokom 1790 sa americké lode plavili do Číny, kde predávali kožušiny, a nazad dovážali čaj, korenie a hodváb.

V týchto kritických chvíľach vývoja krajiny zohralo veľmi dôležitú úlohu Washingtonovo múdre vedenie. Prezident zostavil federálnu vládu, vypracoval taktiku osídľovania území, ktoré predtým patrili Británii a Španielsku, stabilizoval severozápadnú hranicu a dozeral na prijatie troch nových. štátov: Vermontu (1791), Kentucky (1792) a Tennessee (1796). Napokon vo svojej rozlúčkovej reči vyzval národ, aby "sa vyhýbal trvalým spojenectvám s ktoroukoľvek časťou sveta". Jeho rada významne ovplyvnila americké postoje voči ostatnému svetu na niekoľko ďalších generácií.

Na počesť Georgea Washingtona bolo pomenované novozaložené hlavné mesto a jeden z amerických štátov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cincotta, Howard, ed. United States. United States Information Agency. Amerických dejín. Vienna: USIA Regional Program Office

Životopisné diela o G. Washingtonovi[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ellis, Joseph I.: Jeho Excelence George Washington (BB art, 2006)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]