John Quincy Adams
| John Quincy Adams | |
 |
|
| 6. prezident USA | |
| V úrade 4. marec 1825 – 3. marec 1829 |
|
| Viceprezident(i) | John C. Calhoun |
| Predchodca | James Monroe |
| Nástupca | Andrew Jackson |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 11. júl 1767 Braintree, dnes Quincy, Massachusetts |
| Úmrtie | 23. február 1848 (80 rokov) Washington D.C. |
| Politická strana | demokratický republikán |
| Profesia | právnik |
| Manželka | Louisa Catherine Johnsonová |
| Pozri aj Politický portál | |
John Quincy Adams (* 11. júl 1767, Braintree, dnes Quincy – † 23. február 1848, Washington D.C.) bol americký diplomat, politik a šiesty prezident Spojených štátov, syn Johna Adamsa, druhého prezidenta USA.[1]
Obsah |
Životopis[upraviť]
Narodil sa v Braintree ako jeho otec (teraz je to časť Quincy), v Massachusetts, v rodine Johna Adamsa, 2. prezidenta USA a jeho manželky Abigail Adamsovej, ako druhý z piatich detí. Vzdelanie získaval v Paríži a v Laydene, keďže nasledoval svojho otca na jeho cestách. Je absolvent Harvardskej univerzity z roku 1787. Študoval právo a svoju prax začínal v Bostone, v Massachusetts.
Politická kariéra[upraviť]
Už ako 14-ročný sa stal osobným tajomníkom amerického emisára v Rusku. O rok neskôr, v roku 1782, bol členom delegácie vyjednávajúcej mier s Veľkou Britániou. Potom sa vrátil do USA, aby dokončil školu. V roku 1794 bol veľvyslancom v Holandsku, o dva roky neskôr bol preložený do Portugalska a v roku 1797 pracoval v Prusku.
Od 4. marca 1802 (do 8. júna 1808) bol senátorom v Massachusetts a v tom istom roku sa neúspešne pokúsil o vstup do Kongresu. V roku 1803 sa stal senátorom v celoštátnom senáte za stranu federalistov, kde zostal až do roku 1808, kedy odstúpil. Čoskoro na to vystúpil aj zo strany a prešiel k republikánom.
V rokoch 1809 – 1814 bol veľvyslancom v Rusku.
V rokoch 1814 – 1815 sa stal členom delegácie, ktorá rokovala o Ghentskej zmluve, ktorá znamenala definitívnu bodku za vojnou v roku 1812.[1]
Od roku 1815 do 1817 slúžil v Anglicku.
Od roku 1817 do roku 1825 bol ministrom zahraničných vecí v kabinete Jamesa Monroa.[1] Počas svojho pôsobenia na tomto poste sa mu podarilo získať od Španielska v roku 1819 nový štát Florida. Vytvoril tzv. Monroeovu doktrínu,[1] ktorá odmietala zásahy Európanov do amerických záležitostí.
Prezident[upraviť]
Vďaka svojej rozsiahlej praxi na veľvyslaneckých postoch a v rokovaniach so zahraničnými veľmocami sa stal ideálnym kandidátom na post prezidenta. V prezidentských voľbách v roku 1824 sa stretol s Andrewom Jacksonom a porazil ho. Ten ho však obvinil, že sa do funkcie dostal len vďaka korupcii a hoci výsledok volieb nezvrátil, počas celého Adamsovho funkčného obdobia robil všetko pre to, aby zmaril jeho snahy o splnenie programu na podporu výstavby ciest, vzdelania, obchodu, priemyslu a poľnohospodárstva. Zašlo to až tak ďaleko, že sa ich materská strana rozštiepila na Národných republikánov Johna Quincyho Adamsa a Demokratických republikánov Andrewa Jacksona (neskorších demokratov).[chýba zdroj]
Porážka[upraviť]
Voľby v roku 1828 však dopadli tentokrát v prospech Andrewa Jacksona, a to i vďaka tomu, že vo svojej agresívnej kampani vytiahol aj detaily z Adamsovho súkromného života. Za svoj neúspech mohol vďačiť Adams aj tomu, že po otcovi zdedil neschopnosť dobre vychádzať s ľuďmi, čo nevyvážila ani jeho pracovitosť a vnútorný potenciál, takže nemal proti bezohľadnému a oveľa populárnejšiemu Jakcsonovi takmer žiadnu šancu.[chýba zdroj]
No ani víťazstvo Jacksona medzi nimi vzťahy nenapravilo. Napriek tradícii Jackson odmietol navštíviť odstupujúceho prezidenta a Adams zas odmietol ísť do Kapitolu s Jacksonom v jednom voze.
Od roku 1831 až do smrti bol členom Snemovne reprezentantov,[1] neskôr neuspel vo voľbách na guvernéra štátu Massachusetts v roku 1834. V roku 1841 reprezentoval vzbúrených Afričanov z lode Amistad na Najvyššom súde USA a úspešne sa dohadoval o tom, kto získa kontrolu nad španielskou loďou, na ktorej boli držaní ako ilegálni otroci. Súd rozhodol, že sa majú vrátiť späť domov ako slobodní ľudia a nie sa vrátiť do Španielska, kde z nich spravili otrokov.
Adams v Snemovni, ktorá sídlila v budove Kapitolu vo Washingtone, dostal záchvat mŕtvice a napokon po dvoch dňoch zomrel. Pochovaný je na rodinnom cintoríne v Quincy, Massachusetts.
Referencie[upraviť]
- ↑ a b c d e Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 46.
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému John Quincy Adams
|
|||||||
