Theodore Roosevelt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Theodore Roosevelt
President Theodore Roosevelt, 1904.jpg
Theodore Roosevelt
26. prezident USA
V úrade
14. september 19014. marec 1909
Predchodca William McKinley
Nástupca William Howard Taft
Osobné informácie
Narodenie 27. október 1858
New York City, New York
Úmrtie 6. január 1919 (60 rokov)
Oystar Bay, New York
Manželka Alice Hathaway Lee Roosevelt
Edith Carow Roosevelt

Theodore Roosevelt, Jr. (* 27. október 1858 - † 6. január 1919) bol 26. prezident Spojených štátov. Preslávil sa svojou energickou povahou. Do úradu vstúpil vo svojich 42 rokoch potom, čo bol zavraždený prezident William McKinley.

20.storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatkom 20. storočia väčšina veľkých miest a vyše polovice štátov zaviedli vo verejnoprávnych inštitúciách osemhodinový pracovný deň. Rovnako dôležité boli kompenzačné zákony, ktoré ukladali zamestnávateľom zákonnú zodpovednosť za zranenia, ktoré zamestnanci utrpeli v pracovnom procese. Nové zákony o príjme sa zavedením daní z dedičstva, z príjmov a majetku alebo zo ziskov obchodných spoločností usilovalí presunúť finančné bremeno vlády na tých, čo mali najväčšie predpoklady, aby ho uniesli.

Mnohým politikom - najmä prezidentovi Theodorovi Rooseveltovi a vodcom progresivistov v Kongrese, ako bol wisconsinský senátor Robert LaFolette - bolo jasné, že väčšinu problémov, ktoré znepokojujú reformátorov, možno riešiť iba na federálnej úrovni. Theodore Roosevelt, ktorý sa vášnivo zaujímal o reformu a bol rozhodnutý ponúknuť ľudu tzv. poctivý obchod, presadzoval sprísnenú kontrolu vlády pri uplatňovaní protitrustových zákonov. Neskôr rozšírenie vládneho dohľadu na železnice urýchlilo schválenie dôležitých regulačných zákonov. Jeden z návrhov urobil z uverejnených sadzieb zákonný štandard a oprávňoval aj dopravcov na zľavy prepravného od železníc.

Rooseveltova výnimočná osobnosť a jeho boj proti trustom si získali srdcia prostých ľudí a jeho progresívne opatrenia schvaľovali členovia rozličných strán. Aj rastúca prosperita Spojených štátov prispievala k spokojnosti ľudí s vládnucou stranou. Rooseveltovo víťazstvo vo volbách roku 1904 bolo isté.

Reformy[upraviť | upraviť zdroj]

Roosevelt, povzbudený skvelým volebným víťazstvom, sa s novým odhodlaním pustil do presadzovania reforiem. V prvej výročnej správe v Kongrese po svojom znovu zvolení vyzýval na ešte prísnejšiu reguláciu železníc. V júni 1906 Kongres schválil Hepburnov zákon, ktorý dával Medzištátnej obchodnej komisii plnú moc regulovať sadzby, rozšíril jej súdnu právomoc a donútil železnice, aby sa vzdali spoločných konfliktných záujmov v parníkovej doprave a uhoľných spoločnostiach.

Ďalšie opatrenia Kongresu posunuli princíp federálnej kontroly ešte ďalej. Zákon o nezávadných potravinách z roku 1906 zakazoval používanie akýchkoľvek "škodlivých liečiv, chemikálií alebo konzervačných látok" v pripravovaných liečivách a potravinách. Tento zákon čoskoro posilnil ďalší zákon požadujúci federálnu kontrolu všetkých koncernov predávajúcich mäso určené pre medzištátny obchod.

Kongres zriadil nové ministerstvo obchodu a práce, ktorého šéf sa stal členom prezidentovho kabinetu. Jeden z úradov nového ministerstva, oprávnený vyšetrovať záležitosti veľkých obchodných združení, roku 1907 zistil, že Americká cukrovarnícka spoločnosť (American Sugar Refining Company) poškodila vládu o veľkú sumu z dovozných daní. Vďaka následným zákonným opatreniam sa podarilo ziskať viac ako 4 milióny dolárov a viacerí vedúci pracovníci firmy boli odsúdení. Standard Oil Company v Indiane obvinili z toho, že tajne prijímala zľavy na prepravu po chicagskej a altonskej železnici. Pokuty vyrúbené v 1 462 prípadoch, ktoré dosahovali celkovú výšku 29 240 000 dolárov, odrážajú ducha tých čias.

Zákony o ochrane prírodných zdrojov krajiny, ktoré zabránili ďalšiemu plieneniu nerastného bohatstva a kultivácii veľkých plôch zanedbanej pôdy patrili takisto k dôležitým úspechom Rooseveltovej éry. Prezident vyzýval prijať komplexný a jednotný program ochrany, kultivácie a zavlažovania pôdy už vo svojej prvej výročnej správe v Kongrese roku 1901. Kým jeho predchodcovia vyčlenili na rezervácie a prírodné parky 18,8 mil. hektárov lesnej plochy, Roosevelt túto plochu rozšíril na 59,2 mil. hektárov a systematicky dbal o prevenciu lesných požiarov a zalesnenie holorubov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

An Outline of American History, Cincotta, Howard (ed.), United States Information Agency, 1994

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]