Sedemročná vojna (1756 – 1763)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sedemročná vojna (1756 - 1763)
Kunersdorff.jpg
Alexander Kotzebue (1884): Bitka pri Kunersdorfe
Dátum 17561763
Miesto Európa, Ázia, Amerika, Afrika
Výsledok Parížsky mier
Hubertusbursky mier
Protivníci
Flag of the Kingdom of Prussia (1750-1801).svg Pruské kráľovstvo
Union flag 1606 (Kings Colors).svg Veľká Británia
Flag Portugal (1707).svg Portugalské kráľovstvo
Flag of Hanover (1692).svg Hannoversko
Flag of the Habsburg Monarchy.svg Rakúsko
Pavillon royal de France.svg Francúzsko
Flag of Russia.svg Ruská ríša
Flag of Sweden.svg Švédsko
Flag of Cross of Burgundy.svg Španielsko
Flag of Electoral Saxony.svg Saské kurfirstvo
Flag-Holy-Roman-Empire.png Svätá ríša rímska
Straty
Flag of the Kingdom of Prussia (1750-1801).svg ~180 000 mužov
Union flag 1606 (Kings Colors).svg ~20 000 mužov
Flag of the Habsburg Monarchy.svg ~140 000 mužov
Pavillon royal de France.svg ~70 000 mužov
Flag of Russia.svg ~138 000 mužov
Flag of Cross of Burgundy.svg ~3 000 mužov

Sedemročná vojna (17561763) bola vojna, ktorú vďaka svojmu rozsiahlemu bojisku (bojovali aj kolónie v Ázií a v Amerike), pomenoval Winston Churchill ako prvá svetová vojna. Do vojny sa zapojila väčšina veľmocí Európy. Na jednej strane bolo Prusko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie (aj s kolóniami v severnej Amerike a Britská východoindická spoločnosť) a Hanover a na druhej strane Rakúsko, Ruská ríša, Francúzsko (aj s kolóniami v severnej Amerike a Francúzska východoindická spoločnosť), Švédsko a Sasko. Portugalsko, na strane Veľkej Británie, a Španielsko, na strane Francúzska, boli neskôr vtiahnuté do konfliktu. Takisto aj Holandsko, ktorého jednotky boli napadnuté v Indii. Podľa odhadov zomrelo 900 000 až 1 400 000 ľudí.

Príčiny vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne o rakúske dedičstvo, ktorá sa skončila Drážďanským mierom (1745) sa Mária Terézia vzdala nároku na Bavorsko a Sliezsko. Avšak v skutočnosti chcela iba dostať čas na vybudovanie novej armády a hľadala nové spojenectvá. Mala veľký úspech a utvorila spojenectvo s bývalými nepriateľmi Francúzskom a Ruskom.

Prusko sa ocitlo v ohrození s jediným spojencom a to s Veľkou Britániou. Navzájom sa tieto dve veľmoci dopĺňali, nakoľko Prusko malo vybudovanú vynikajúce pozemné vojsko a Veľká Británia mala pravdepodobne najlepšie loďstvo medzi veľmocami.

"Väčšina štátov má vlastné vojsko, no pruské vojsko má vlastný štát."

Druhý dôvod bolo vzájomné súperenie Anglicka a Francúzska a ich kolónií.

Stručný priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne o rakúske dedičstvo, ktorá sa skončila Drážďanským mierom (1745) sa Mária Terézia vzdala nároku na Bavorsko a Sliezsko. Avšak nikdy sa nevzdala snahy opätovne získať Sliezsko, a tak sa začala pripravovať na znovuzískanie strateného Sliezska. Jej zámer vytušil Fridrich II., ktorý chcel znásobiť svoju moc, spojil sa s Anglickom a v roku 1756 vpadol na územie Saska, ďalej postupoval na územie severného Česka, ale v bitke pri Kolíne roku 1757 ho Rakúšania porazili. V tej dobe proti nemu vzniklo spojenectvo Francúzska, Ruska a dokonca mu vyhlásil ríšsku vojnu aj nemecký snem. Toho istého roku porazil Fridrich II. početne silnejšie rakúske vojská pri Leuthene. Napriek tejto prehre, Rakúsku pomohli jeho spojenci Rusko a Francúzsko, ktorí napadli Východné Prusko, kde mu spôsobili veľké porážky v bitke pri Zorndorfe a Kunersdorfe. Spojenecké vojská následne vtrhli do samotného Pruska, obsadili dokonca i Berlín. Vtedy sa však situácia začala otáčať. Rusi po smrti cárovnej Alžbety opustili koalíciu, keď na cársky trón nastúpil Peter III., ktorý obdivoval Fridricha. Francúzi so spojencami boli porazení v Indii a Severnej Amerike.

Vojna sa skončila, keď sa obidve bojujúce strany vyčerpali. V konečnom dôsledku Prusko neprehralo a mohlo neskôr pokračovať v podmaňovaní si susedov. Rakúsko sa muselo definitívne vzdať Sliezska. Vojna okrem iného odhalila aj celkovú zaostalosť krajiny, kde vládla Mária Terézia, ktorá sa preto pustila do postupných reforiem. Vojna sa skončila podpísaním Parížskeho mieru a Hubertsburským mierom z roku 1763, ktoré len potvrdili vtedajší stav v Európe a postavenie Veľkej Británie ako primárnej koloniálnej veľmoci. Francúzsko až na malé enklávy stratilo svoje severoamerické a indické územia, čo bol najvýznamnejší výsledok vojny.