Francúzska a indiánska vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Markíz de Moncalm

Francúzska a indiánska vojna je časť sedemročnej vojny, ktorá sa odohrávala na severoamerickom bojisku. Stretli sa v nej Veľká Británia a Francúzsko podporované svojimi indiánskymi spojencami.

Priebeh[upraviť | upraviť zdroj]

Napätie medzi anglickou a francúzskou stranou eskalovalo už v roku 1754 menšími zrážkami. Zo začiatku kvôli nejednotnosti britských koloniálnych a kráľovských inštitúcii (každá kolónia mala vlastný kongres a guvernéra, ktorí rozhodovali o nasadení koloniálnych milícií a prostriedkov) mala prevahu francúzska strana. V roku 1755 zorganizovaná výprava pod velením generála Braddocka (na ktorej sa zúčastnil aj George Washington) mala za úlohu obsadiť francúzsku pevnosť Fort Duquesne v údolí Ohia. Expedícia však skončila katastrofou neďaleko rieky Monongahela.[1] Celé dva pluky vrátane pomocných milícií boli rozprášené Francúzmi a Indiánmi útočiacimi zo zálohy. Generál Braddock bol smrteľne ranený.

Smrť generála Wolfa

V roku 1756 do Ameriky priplával s posilami markíz de Montcalm. Dobytím pevnosti Fort William Henry, pri jazere Lake George, zaistil Francúzom dôležité strategické pozície. Ale v roku 1757 sa britské kráľovské a koloniálne sily konečne zorganizovali, čo im umožnilo využiť obrovskú presilu ľudských zdrojov a hospodárskych prostriedkov, ktorú anglické kolónie nad francúzskymi mali. Britské kráľovské pluky a koloniálne milície sa potom vylodili pri francúzskej pevnosti Louisbourg, ktorá mala chrániť vjazd do Zálivu svätého Vavrinca, a dobyli ju (na druhý raz, po prvom dobytí v roku 1745 bola Francúzsku vrátená), čím definitívne odrezali Nové Francúzsko od dodávok z materskej krajiny.

Vojna sa však ešte zďaleka neskončila: 8. júla 1758 pripravil Montcalm zdrvujúcu porážku 5x silnejšej britskej armáde v bitke pri Carillone, napriek tomuto skvelému víťazstvu musel stále ustupovať.

Generál Wolfe

V roku 1759 Montcalm najprv ešte odrazil britský pokus o vylodenie pri Montmorencyho vodopádoch, avšak vzápätí sa vylodili jednotky generála Wolfa pri Quebecu a zvíťazili nad Francúzmi v bitke na Abrahamovej pláni neďaleko mesta. Generáli Wolfe i Montcalm boli v bitke smrteľne ranení.

Pádom Montrealu v roku 1760 francúzska nadvláda nad Novým Francúzskom prestala fakticky existovať. Vojna skončila zánikom Nového Francúzska, ktorú úplne ovládli britské jednotky.

Uzavretie mieru[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 1762 sa emisári troch panovníkov – Ľudovíta XV., Juraja III. a Karola III. dohodli na mierovej dohode. Francúzsko odstúpilo Veľkej Británii Kanadu (Louisianu predala svojmu spojencovi Španielsku), uznalo stratu Akádie (bez ostrovov Saint Pierre a Miquelon), stratilo Grenadu a Grenadíny. Francúzsku boli vrátené ostrovy Martinik, Guadaloupe, Désirade a Marie-Galante. Briti sľúbili opustiť Havanu a Španieli postúpili Veľkej Británii Floridu. Na začiatku decembra prerokúval parlament Veľkej Británie tieto články a zazneli i kritické ohlasy, napriek tomu zmluva bola podpísaná 10. februára 1763.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. The Battle of the Monongahela. (1755). prístup: 2013-08-03.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Francouzská a indiánská válka na českej Wikipédii.