Nové Anglicko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nové Anglicko
Vlajka Nového Anglicka počas vojny o nezávislosť
Lexington Battle Green, Lexington MA.jpg

Nové Anglicko (ang. New England) je dnes neformálny región USA zodpovedajúci štátom Maine, New Hampshire, Vermont, Massachusetts, Rhode Island a Connecticut na ploche 172 668 km². Historicky to bola severná časť pôvodnej Virgínie (čo bolo celé východné pobrežie), teda jeden čas už asi od 38. rovnobežky na sever. Jeho hlavným centrom je Boston.

Meno tomuto regiónu dal John Smith, ktorý ho skúmal v roku 1614. Územie bolo kolonizované v roku 1620 príchodom Otcov pútnikov. Osídlili ho puritáni. Územie bolo charakteristické početnými prístavmi a lodným priemyslom a bolo centrom Americkej vojny za nezávislosť.

Sever územia je vidiecky, juh zas veľmi urbanizovaný.

Dejiny Nového Anglicka[upraviť | upraviť zdroj]

Nové Anglicko, rozprestierajúce sa v severovýchodnej časti Spojených štátoch, malo zväčša len tenkú vrstvu kamenistej pôdy, relatívne málo rovinatých plôch a dlhé zimy, takže uživiť sa farmárčením bolo veľmi ťažké. Obyvatelia Nového Anglicka si našli iné zdroje obživy, spútali vodnú energiu a vybudovali mlyny a píly. Dostatok dreva umožnil vznik lodiarskeho priemyslu. Vynikajúce prístavy prispeli k rozvoju obchodu a more sa stalo zdrojom veľkého bohatstva. Lov tresky v Massachusetts rýchlo nadobudol obrovský rozmach. Pretože väčšina prvých osadníkov žila v dedinách a mestách na pobreží, mnohí obyvatelia Nového Anglicka sa venovali obchodu alebo podnikali. Obecné pasienky a lesné parcely slúžili potrebám mestských obyvateľov, ktorí obrábali malé farmy v blízkosti. Kompaktné osídlenie umožnilo zakladať dedinské školy, stavať kostoly a obecné domy či radnice, kde sa občania stretávali, aby rozoberali spoločné záležitosti.

Kolónia massachusettského zálivu úspešne rozvíjala obchodnú činnosť. Od polovice 17. storočia sa postupne rozmáhala a Boston sa stal jedným z najväčších amerických prístavov.

Lesy na severovýchode poskytovali dubové drevo na trupy lodí, vysoké borovice na rahná a stožiare a živicu na lodné škáry. Kapitáni lodí, ktorí si stavali vlastné lode a plavili sa na nich do prístavov celého sveta, položili základy obchodu, ktorého dôležitosť sústavne narastala. Na konci koloniálneho obdobia tretinu všetkých lodí plaviacich sa pod britskou vlajkou postavili v Novom Anglicku. Ryby, lodiarske potreby a výrobky z dreva prispievali k rozvoju obchodu.

Tovar[upraviť | upraviť zdroj]

Vývozcovia do zámoria čoskoro zistili, že výhodným tovarom je rum a otroci. Jednou z najvýnosnejších - a zároveň najodpornejších - praktík tých čias bol takzvaný trojuholníkový obchod. Obchodníci a vývozcovia nakupovali za novoanglický rum afrických otrokov, potom otrokov predali v oblasti Karibiku, kde nakúpili melasu, ktorú doviezli domov, aby ju predali miestnym výrobcom rumu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cincotta, Howard, ed. United States. United States Information Agency. Amerických dejín. Vienna: USIA Regional Program Office