Chrysler Building

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chrysler Building
Chrysler Building by David Shankbone Retouched.jpg
Prvenstvo
Titul Najvyššia budova na svete
od 27. mája 1930 do 30. apríla 1931
Predtým 40 Wall Street
Potom Empire State Building
Poloha
Štát USA
Mesto New York City
Súradnice 40°45′6.12″S 73°58′31.08″Z / 40.7517°S 73.9753°Z
Technické parametre
Výška antény 319,9 m
Výška strechy 282,0 m
Počet podlaží 77
Podlahová plocha 111 000 m²
Základné informácie
Architekt William Van Alen
Sloh Art deco
Vlastník Abu Dhabi Investment Council (90%)
Tishman Speyer (10%)
Využitie Administratívna budova
Výstavba 1928 – 1930
Odkazy
Adresa 405 Lexington Avenue, Manhattan
Chrysler Building krátko po svojom dokončení roku 1932 (najvyššia stavba na obrázku)

Chrysler Building je mrakodrap v New Yorku na Manhattane, jednom z najvýznamnejších miest v USA. Patrí medzi najznámejšie symboly mesta, hlavne vďaka svojej charakteristickej špičke. Ako prvý mrakodrap na svete prekročil hranicu 1 000 stôp (305 m). Má výšku 319 metrov a je to druhá, resp. tretia najvyššia budova v New Yorku, spolu s budovou New York Times Tower.

Obsah

Dejiny[upraviť]

Budovu navrhol architekt William Van Alen na podnet podnikateľa Waltera Chryslera. Výstavba začala 27. mája 1928 a pokračovala rýchlo (približne štyri podlažia týždenne). Napriek vysokému tempu výstavby, nikto pri nej nezahynul. V začiatkoch výstavby prebiehali v New Yorku preteky o postavenie najvyššej budovy na svete[1]. Po slávnostnom otvorení v roku 1930 si získala titul najvyššej budovy na svete. No tento titul si držala len rok. V roku 1931 jej ho prebrala Empire State Building.

Návrh[upraviť]

Van Alenov pôvodný návrh počítal s krištáľovou sklenou korunou. Vstupná miestnosť na prízemí mala vysoké okná s ozdobnými okrajmi, ktoré presahovali 12 poschodí a vzbudzovali dojem, že veža sa vizuálne aj fyzicky vznáša[2]. Pôvodná výška mrakodrapu bola 246 m. Takýto dizajn sa však pre pôvodného developera Williama H. Reynoldsa zdal moc pokročilý a finančne nákladný. Z tohto dôvodu nebol Van Alenov pôvodný návrh akceptovaný. Reynolds neskôr pozemok predal Chryslerovi, spolu s dizajnom a Van Alen ostal architektom budovy[2]. Nový majiteľ mal záujem o najvyššiu budovu na svete, preto sa výška budovy upravila na 282 m. Chrysler, ako prezident Chrysler Corporation, mal v pláne urobiť z budovu sídlo spoločnosti. Niektoré architektonické detaily boli upravené, napr. chrliče boli upravené podľa ornamentov na kapote automobilov Plymouth.[3]

Konštrukcia budovy nebola revolučná. Nosný skelet tvorila oceľová konštrukcia. Vnútro tvorili dve sekcie, vnútorné betónové jadro, určené pre stabilizáciu budovy proti silným vetrom a murované nenosné steny.[3]

Výstavba[upraviť]

Začal sa rok 1928. Časopis Time označil Chryslera za osobnosť roka, dôvodom bolo jeho podnikateľské postavenie, pričom ho časopis citoval: „Rád niečo robím. Rád niečo budujem. Strašne ma to baví!“.[3]

Demolácia existujúcej budovy sa začala 15. októbra 1928, výkopové práce pokračovali o týždeň a boli dokončená v januári 1929. Výstavba konštrukcií začala 21. januára 1929.[3]

Bolo použitých viac ako 400 000 nitov a približne 3 826 000 tehiel bolo manuálne zabudovaných do samonosných stien mrakodrapu[4]. Počas výstavby prebiehala rivalita s projektom 40 Wall Street. Architekt 40 Wall Street H. Craig Severance zvýšil výšku budovy a verejne vyhlásil budovu za najvyššiu na svete. Na základe toho Van Alen získal povolenie pre 38 metrový oceľový vrchol[5]. Vrchol bol v tajnosti postavený na stavenisku a rozdelený na 4 časti[6]. 23. októbra 1929 bola na 66. poschodí zdvihnutá spodná časť, na ktorú boli v postupných 90 minútových intervaloch namontované ostatné časti[7].

Dokončenie[upraviť]

Po dokončení 20. mája 1930 umožnil dodatočný vrchol prekonať 40 Wall Street ako najvyššiu budovu na svete (najvyššia stavba bola stále Eiffelova veža). Van Alenove nadšenie z úspechov budovy zatienila skutočnosť, že Chrysler mu za jeho služby odmietol zaplatiť. Van Alen požadoval 6 % z rozpočtových nákladov (14 miliónov $), čo v tej dobe predstavovalo bežnú cenu. Peniaze boli Van Alenovi vyplatené až po súdnom spore[8].

Menej ako po roku od verejného otvorenia, 27. mája 1931, prekonala Empire State Building výšku Chrysler Building. Chrysler Building však naďalej ostala najvyššia oceľovo podporovaná murovaná budova.[9][10]

Referencie[upraviť]

  1. ↑ The Manhattan Company [online]. [Cit. 2011-09-28]. Dostupné online. (anglicky) „In 1929 there was a celebrated "race" to erect the tallest tower in the world.“
  2. ↑ a b PIERPONT, Claudia Roth. The Silver Spire [online]. The New Yorker, 18. november 2002, [cit. 2011-09-28]. Dostupné online. (anglicky)
  3. ↑ a b c d COBB, Harold M.. The History of Stainless Steel. [s.l.] : ASM International, 2010. Dostupné online. ISBN 1615030107. (anglicky)
  4. ↑ STRAVITZ, David. The Chrysler Building : creating a New York icon, day by day. New York : Princeton Architectural Press, 2002. ISBN 1568983549. strany 54, 158, popis obrázku č. 39
  5. ↑ STRAVITZ 2002, strany 161, popis obrázku č. 39
  6. ↑ STRAVITZ 2002, strany 161, popis obrázku č. 54
  7. ↑ STRAVITZ 2002, strany xiii (odsek 10) a 161, popis obrázku č. 39
  8. ↑ BASCOMB, Neal. For the Architect, a Height Never Again to Be Scaled [online]. The New York Times, 26.5.2005, [cit. 2011-10-03]. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ The World's Tallest Brick Building – SkyscraperPicture.com. 72.14.235.104. prístup: September 27, 2010.
  10. ↑ A view from Above – The Chrysler Building. 72.14.235.104. prístup: September 27, 2010.

Iné projekty[upraviť]

Externé odkazy[upraviť]

Zdroj[upraviť]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chrysler Building na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chrysler_Building&oldid=5274352“