Fajčenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pomôcky na fajčenie. 1. škatuľa na cigary, 2. cigara, 3. rôzne fajky, 4. vodná fajka, 5. stojan na vonné tyčinky, 6. bongo.
Cigarety – najčastejší spôsob fajčenia

Fajčenie je vdychovanie a vydychovanie dymu z tlejúceho tabaku, ktoré má znaky naučeného správania s fyzickými, psychickými a spoločenskými zážitkami. Na fajčenie a na nikotín, látku obsiahnutú v dyme z cigariet, vzniká u ľudí závislosť.

Spôsob fajčenia[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie používanou rastlinou na fajčenie je tabak.

Fajčí sa po úprave a vytvarovaní v podobe cigary, zabalený v papieri v podobe cigarety, alebo narezaný pomocou fajky alebo vodnej fajky (arab. نارَجِيلَة náradžíla/náragíla, شِيشَة šíša alebo حُقَّة hukka).

Vplyv fajčenia a zdravotné riziká[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobenie v ústnej dutine[upraviť | upraviť zdroj]

Pri fajčení dochádza v ústnej dutine k niekoľkým procesom:

  • Stúpa teplota a v zvýšenej miere dochádza k odumieraniu buniek všetkých tkanív, ktoré sa tu nachádzajú (ďasná, jazyk).
  • Znižuje sa vylučovanie slín, ktoré za normálnych okolností majú ochrannú funkciu. Dôsledkom toho je zvýšená tvorba zubného povlaku, tvorba zubného kameňa, sfarbenie povrchu zubov a náchylnosť ďasien na infekčné ochorenia.
  • Nikotín spôsobuje zúženie ciev v ďasnách, a tým nedochádza k ich správnemu zásobeniu živinami. To znamená horšiu obranyschopnosť voči baktériám.

Pôsobenie na celý organizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa WHO[1] na Slovensku v roku 2000 zomrelo na choroby zapríčinené fajčením 8 100 ľudí (7 200 mužov a 900 žien). Život fajčiara sa priemerne skracuje o 16 rokov oproti nefajčiarovi. Vo svete fajčí 1,3 miliardy osôb. Ročne umiera na ochorenie súvisiace s fajčením 3,5 až 4 milióny osôb.

Choroby, ktorých vznik má súvislosť s fajčením:

Pôsobenie v tehotenstve[upraviť | upraviť zdroj]

Toxické látky vznikajúce pri fajčení obmedzujú v materskom organizme prenos kyslíka vďaka vzniku karboxyhemoglobínu. Nikotín znižuje prietok krvi maternicou. Placentárne funkcie negatívne ovplyvňujú polycyklické aromatické látky a kadmium. Spontánne potraty sú u fajčiarok 1,4 krát častejšie, perinatálna úmrtnosť 1,2 krát vyššia. Deti matiek, ktoré fajčia majú nízku pôrodnú hmotnosť (1,9 krát častejšie) a častejší predčasný pôrod. Rastový deficit sa prehlbuje aj po pôrode, lebo tieto ženy menej často koja. Deti fajčiarok nápadne často umierajú na syndróm náhlej smrti kojencov (SIDS). Majú častejšie astmu a respiračné infekcie.Tehotné ženy by mali úplne prestať fajčiť, pretože samotné obmedzenie fajčenia v gravidite negatívne účinky fajčenia nezmierňuje.

História fajčenia[upraviť | upraviť zdroj]

Tabak sa pred objavením Ameriky v písomných dejinách vôbec nespomína. Domorodci v Karibskej oblasti ho prvýkrát ponúkli Kolumbovi. Export tabaku zaistil prežitie Jamestownu, jeho predaj financoval americkú revolúciu a prví americkí prezidenti (George Washington a Thomas Jeffeson) boli pestovateľmi tabaku. Ani nie tak dávno používal Hollywood cigarety ako symbol romantiky, šarmu a mužnosti. Americkí vojaci ich dávali ľuďom, ktorých stretávali v krajinách, kde bojovali a po 2.svetovej vojne boli cigarety platidlom od Paríža po Peking. V 20. storočí zažíva úplný rozkvet najmä v rozvojových krajinách a v bývalom východnom bloku.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ^  WHO - Tobacco control database (en)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]