Vodná fajka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Muž držiaci vodnú fajku

Vodná fajka (orientálne typy sa volajú aj: nargilé, kalián, shisha/šíša/šiša; tr. Nargile, gr. Nαργιλές - Nargiles) je fajka skladajúca sa z rúrky, ktorá má na jednom konci hlavicu s tabakom, v strednej časti má vyvedenú hadičku alebo hadičky vedúce do úst fajčiara (fajčiarov) a na druhom konci je ponorená do nádoby na vodu (tzv. vázy). Funguje na princípe filtrácie a ochladzovania dymu prebublávaním cez vodný filter, ktorý zachytáva väčšinu nečistôt.

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina vodných fajok sa skladá z piatich od seba oddeliteľných častí:

  • Korunka – keramická (prípadne sklenená či kovová) nádoba na tabak. Existuje viac typov koruniek, okrem u nás najrozšírenejšej štandardnej korunky sú to napríklad 'Phunnel Bowl', 'Vortex Bowl' atď.
  • Tanier – kovový tanier, ktorý slúži hlavne na zachytávanie sadzí z uhlíka pri jeho čistení počas fajčenia.
  • Telo – kovový komponent, ktorý spája väčšinu ostatných. Sám sa zväčša skladá z dvoch častí; hornej s ventilom do ktorej sa napája hadica a korunka a spodnej - skrutkovacej tyčky ktorá smeruje do vázy a je ponorená do vody.
  • Hadica – papierová alebo gumená hadica, cez ktorú prúdi dym do úst fajčiara.
  • Váza – obvykle sklenená nádoba na vodu, cez ktorú sa filtruje dym. Ten je tu potom uskladnený až do nasatia hadicou.

Ako fajčivo sa väčšinou vo vodnej fajke používa tabak zmiešaný s melasou, medom a olejom, ktorý je vlhký a mazľavý a pri horení silno dymí. Tabak sa dodáva s rôznymi príchuťami. V Európe sú obľúbené tabaky s príchuťami napríklad jablkový, melónový, mätový, kávový, cocacolový atď. Naopak v arabských štátoch sú najobľúbenejšie tabaky silné bez príchutí, napríklad zaghloul. Na zapálenie tabaku slúži tlejúci uhlík vytiahnutý z ohniska alebo rýchlozápalné drevené uhlie, ktoré sa používa aj pri pálení vonných bylín, driev alebo kadidla. Doba fajčenia fajky je závislá od doby, počas ktorej tlie uhlík.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná fajka sa vyvinula z indickej huky. Pri huke sa do hlinenej nádoby na žeravé uhlie kládol tabak a dym sa viedol rúrkou do spolovice vodou naplnenej škrupiny kokosového orecha, odkiaľ sa inhaloval otvorom na jej boku. Neskôr sa vodná fajka rozšírila do Arábie, odtiaľ do osmanskej Malej Ázie. Dnes je obľúbená najmä na Strednom východe, v Grécku a Turecku. Veľmi populárna bola od 17. stor. práve v Malej Ázie, bola súčasťou miestnej mestskej gréckej a tureckej kultúry. Po roku 1923, kedy sa konala Grécko-turecká výmena obyvateľov sa vodná fajka spolu s Maloázijskými Grékmi dostáva do Grécka, kde bola jedným zo symbolov gréckeho štýlu rembetiko a spájaná tak s kriminálnymi kruhmi. Piesne v štýle rembetiko často ospevovali vodnú fajku, rovnako tak aj niektoré turecké piesne.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]