Fajčenie a vplyv na zdravie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Účinky a vplyvy fajčenia na zdravie sú okolnosti, mechanizmy a faktory konzumácie tabaku na ľudské zdravie.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Európa sa s tabakom začala zoznamovať až po objavení Ameriky, samozrejme vďaka Krištofovi Kolumbusovi. Pôvodne bol tabak súčasťou náboženských obradov a rituálov, pričom jeho história siaha až do doby 6 000 rokov pred Kr.

Krištof Kolumbus pozoroval pôvodných obyvateľov, ako tabak fajčia zabalený do tabakového listu alebo pomocou trubičiek nazývaných "tobago". Počas nasledujúcich rokov námorníci a diplomati rozšírili fajky a cigary po celej Európe. Paradoxom je, že fajčenie sa sprvu využívalo na liečebné účely - napríklad pri bolení zubov či migréne. Preto využíval rastlinu aj Jean Nicot, francúzsky vyslanec v Portugalsku, ktorý sa stal tak nadšeným propagátorom tabaku, že dal meno návykovej látke v ňom obsiahnutej.

Postupne prešlo fajčenie tabaku najrôznejšími zákazmi. Napríklad v Rusku boli za fajčenie také tresty ako useknutie nosa alebo rozseknutie hornej pery tak, aby už postihnutý nemohol nikdy fajčiť.

Zlom v rozvoji epidémie fajčenia potom nastal na konci 19. storočia, keď boli do ulíc zavedené automaty na cigarety. Tabak sa tak stal prístupnejším. K rozšíreniu tabaku viedol aj voľný prídel cigariet vojakom v oboch svetových vojnách. Spolu s masovým rozšírením fajčiarskych návykov sa začali objavovať aj negatívne dôsledky. Tým sa fajčenie dostalo do popredia záujmu lekárov a v roku 1950 je publikovaný prvý odborný článok dávajúci tento zlozvyk do súvislosti s karcinómom pľúc.

Riziká fajčenia[upraviť | upraviť zdroj]

V tabakovom dyme bolo odhalené cez šesťdesiat látok s karcinogénnymi účinkami. Tieto látky sú obsiahnuté priamo v tabaku alebo vznikajú počas horenia. Vyskytujú sa prevažne ako malé čiastočky a sú to látky ako organického, tak anorganického pôvodu. Samotný tabakový dym je zaradený do zoznamu karcinogénov triedy IA, teda najvyššej nebezpečnosti.

Rádioaktívne karcinogény[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem chemických, nerádioaktívnych karcinogénov, obsahuje tabak a tabakový dym malé množstvo izotopu olova-210 (210Pb) a izotopu polónia-210 (210Po), u oboch ide o rádioaktívne karcinogény. Prítomnosť polónia-210 v hlavnom prúde cigaretového dymu bola experimentálne zmeraná na úrovni 0.0263-0.036 pCi (0,97 až 1,33 mBq)[1], čo zodpovedá asi 0,1 mg na pCi dymu (4 mBq/mg), alebo o 0,81 pCi olova 210 za gram suchého kondenzovaného dymu (30 Bq/kg).

Rádiochemik NCAR Edward Martell výskumom zistil, že rádioaktívne látky z cigaretového dymu sú uložené v "exponovanom mieste" vetvenia priedušiek. Vzhľadom k tomu, že decht z cigaretového dymu je odolný proti rozpúšťaniu v pľúcnych tekutinách, majú rádioaktívne zlúčeniny veľa času prejsť rádioaktívnym rozpadom ako sú vylúčené prirodzenými procesmi. V interiéroch tieto rádioaktívne látky pretrvávajú počas pasívneho fajčenia. A preto dochádza k väčšej expozícii, keď sú tieto rádioaktívne látky absorbované pri bežnom dýchaní, ktoré je hlbšie a dlhšie, než keď sa inhaluje z cigariet. Poškodenie ochranného epitelového tkaniva v dôsledku fajčenia tým len zvyšuje dlhodobé udržanie nerozpustných zlúčenín polónia 210, vznikajúcim pri spaľovaním tabaku. Martell odhaduje, že karcinogénne radiačná dávka 80-100 rad je dodávaná do pľúcneho tkaniva väčšiny fajčiarov, ktorí zomrú na rakovinu pľúc [2].

Vyfajčenie v priemere 1,5 balení cigariet denne, dáva radiačnú dávku 60-160 mSv za rok,[3][4][5] v porovnaní s osobami žijúci v blízkosti jadrovej elektrárne (0,0001 mSv/rok)[6][7], alebo 3,0 mSv/rok, priemerná dávka pre Američanov.[7][8] Niektoré z minerálnych apatit na Floride, používané na výrobu fosfátov pre tabakové kultúry v USA obsahujú urán, rádium, olovo 210 a polónium 210 a radón.[9][10] Rádioaktívny dym z tabaku napustený týmto spôsobom je uložený v pľúcach a uvoľňuje žiarenie aj keď fajčiar prestane fajčiť. Kombinácia dechtu a karcinogénneho žiarenia v tak citlivých orgánoch ako sú pľúca, zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Ak fajčiar vdychuje tiež azbestové vlákna, bežne sa vyskytujúce v mestskom a priemyselnom prostredí, riziko vzniku rakoviny sa výrazne zvyšuje.

Triezve odhady ukazujú, že úroveň radiácie obsiahnutá v 1,5 balení vyfajčených cigariet denne, sa rovná ekvivalentu 300 RTG pľúc za rok. Úrad radiačnej, chemickej a biologickej bezpečnosti v Michigan State University vo svojom newsletteri uvádza, že úroveň radiácie je ekvivalentom viac ako 800 RTG pľúc za rok. Autor štúdie uvádza v rozhovore, že typický na nikotíne závislý užívateľ je vystavený v prepočte takmer 22.000 RTG pľúc za rok. Inde ďalej vedúci americký chirurg C. Everett Koop hovorí, že toto žiarenie by mohlo byť zodpovedné až za 90% tabakom vyvolanej rakoviny. Výskumníci indikovali rakovinu pri testoch u zvierat, ktoré inhalovali polónium 210, ale ktorým nebola vyvolaná rakovina inými nerádioaktívnymi chemickými karcinogénmi nachádzajúcimi sa v tabaku.[11]

Molekula nikotínu

Aktívne fajčenie[upraviť | upraviť zdroj]

Aktívne fajčenie má neblahý vplyv na zdravie fajčiara. Významne sa podieľa na vzniku mnohých chorôb, alebo ich dokonca priamo zapríčiňuje. Ovplyvňuje tiež ešte nenarodený plod, ohrozuje deti aj dospelých.

Rakovina[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi zhubné nádory postihujúce fajčiarov patria nielen tie pľúcne, ale aj nádory v ústnej dutine, nádory pankreasu, krčka maternice, obličiek a močového mechúra, čriev a konečníka.

Srdcovo - cievny systém[upraviť | upraviť zdroj]

Fajčenie výrazne urýchľuje rozvoj aterosklerózy (kôrnatenie tepien). Dôsledkom sú mozgové cievne príhody a srdcové infarkty.

Koža[upraviť | upraviť zdroj]

Fajčenie má vplyv na drobné tepničky kože, čím podstatne urýchľuje vonkajšie prejavy jej starnutia. Dôsledkom fajčenia sa zhoršuje pružnosť pleti, zmenšuje sa prirodzená schopnosť optimálnej hydratácie, tvorí sa viac vrások, pleť zvädne a je sivastá.

Tehotenstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Fajčenie má veľmi negatívny vplyv na vyvíjajúci sa plod v maternici. Aj fajčí matka v čase tehotenstva, zvyšuje sa tým pravdepodobnosť potratu, nižšej pôrodnej hmotnosti dieťaťa, narodenie dieťaťa s vrodenými vývojovými chybami. Napriek tomu je prekvapivé, že v tehotenstve prestáva fajčiť iba asi 20% žien.

Ohrozenie detí[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Charty práv dieťaťa má každé dieťa právo na čistý vzduch. Tabakový dym je okrem iného tiež jednou z príčin syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS - z angl. Sudden infant death syndrome). Pobyt v zafajčenom prostredí: zvyšuje u detí riziko zápalu pľúc a zápalov stredného ucha, je príčinou asi desatiny detských leukémií, zvyšuje u detí riziko vzplanutia astmy a astmatického záchvatu, vedie k zníženiu pľúcnych funkcií dieťaťa.

Ostatné choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi ďalšie choroby a poruchy, ktoré fajčiari zvyčajne mávajú, môžeme zaradiť:

  • Vredovú chorobu žalúdka a dvanástnika
  • Skorší rozvoj šedého zákalu a stareckej hluchoty
  • Poruchu potencie a plodnosti u mužov
  • Menštruačné problémy či neplodnosť u žien
  • Zhoršené hojenie rán

Pasívne fajčenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o nedobrovoľné fajčenie spojené s pobytom v uzavretom, ale aj otvorenom priestore s fajčiarom. Dym vdychovaný pri pasívnom fajčení (t. j. druhotnom fajčení) pochádza jednak z tlejúceho konca cigarety medzi vypúšťaním dymu a jednak je vydychovaný fajčiarom. Na pasívne fajčenie zomrie v ČR ročne vyše 3 000 ľudí [12][13].

Inhalácia tabakového dymu vedie najmä:

  • K psychosomatickým poruchám
  • K zhoršeniu chronických ochorení
  • K urýchleniu civilizačných chorôb, ako sú nádory a srdcovo-cievne ochorenia
  • K oneskoreniu vývoja dieťaťa

Existuje aj riziko z tzv. terciálneho fajčenia (anglicky "thirdhand smoke"), kedy sú zdrojom zdravotných rizík usadené splodiny z cigaretového dymu.[14]

Vznik závislosti na nikotíne[upraviť | upraviť zdroj]

Závislosť na nikotíne vzniká veľmi rýchlo, mechanizmus je možné vyložiť ako dynamický stereotyp na základe podmienených reflexov z vnútorných a vonkajších receptorov.

Zložka psychosociálna spočiatku prevažuje nad zložkou toxikomanickou (fyzická závislosť), ktorá začne prevládať až po určitej dobe. Závislosť psychosociálna sa prejavuje potrebou mať v ruke cigaretu, hrať sa s ňou, manipulovať s ňou. Ide teda o závislosť na cigarete ako na predmete bez ohľadu na účinky látky.

S odstupom približne dvoch rokov sa pridáva závislosť fyzická, ktorá sa prejaví až u 80% pravidelných fajčiarov. Fajčením sa totiž zvyšuje počet tzv. nikotínových receptorov. Tie potom reagujú na nedostatok nikotínu a spôsobujú abstinenčné príznaky v situácii, keď sa fajčiar so svojou neresťou rozhodne skoncovať. Najhoršie bývajú spravidla prvé tri týždne, v priemere však tieto príznaky trvajú tri týždne až tri mesiace. Dôležité je však zdôrazniť, že skôr či neskôr abstinenčné príznaky ustanú.

Príznaky závislosti[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecne môžeme povedať, že človek je závislý vtedy, ak sa vyskytnú minimálne 3 z nasledujúcich 7 príznakov počas obdobia 12 mesiacov:

  • Rast tolerancie (zvyšovanie počtu vyfajčených cigariet)
  • Výskyt abstinenčných príznakov po vysadení
  • Problémy s kontrolou dávok
  • Dlhodobá neúspešná snaha o kontrolu užívania
  • Trávenie veľkého množstva času obstarávaním a užívaním látky, resp. zotavovaním sa z jej účinkov
  • Zanedbávanie aktivít rodinných, pracovných a sociálnych
  • Užívanie látky aj napriek povedomiu o jej škodlivosti

Následky závislosti[upraviť | upraviť zdroj]

Polovica fajčiarov zomrie na následky fajčenia, a to v priemere o 15 rokov skôr, než keby nefajčili. Najčastejšie umierajú na kardiovaskulárne choroby (infarkt, mozgová mŕtvica alebo uzatváranie tepien na nohách), nádory a na chronické pľúcne choroby. K poškodeniu stačí jedna cigareta denne alebo aj pasívne fajčenie. Tiež pes alebo mačka, ktorí žijú v domácnosti fajčiarov, majú kratší život, ako by mali v nefajčiarskej domácnosti.

Účinky fajčenia na populáciu obyvateľov Zeme v 21. storočí[upraviť | upraviť zdroj]

Každý rok na celom svete zničí fajčenie cigariet život viac ľuďom ako HIV, tuberkulóza a malária dohromady. Počas 21. storočia vraj dôjde v jeho dôsledku k zníženiu počtu obyvateľov na Zemi o jednu miliardu.[15]

Abstinenčné príznaky[upraviť | upraviť zdroj]

Abstinenčný syndróm je tvorený kombináciou príznakov, ktoré sa objavujú pri úplnom alebo čiastočnom vysadení látky, ktorá bola dlhodobo používaná. Pramení z narušenia vnútorného prostredia organizmu, ktoré je už na danej látke závislé. Podieľa sa na ňom vysadenie pravidelných dávok drogy, predchádzajúce predávkovania a vyčerpanie rezerv organizmu.

Nedostatok drogy je prežívaný ako veľmi nepríjemný stav. Intenzita, s akou sa abstinenčný syndróm objavuje, je veľmi individuálna. V prípade fajčiara môžu za nemilé pocity pri vysadení cigariet "hladné nikotínové receptory" v jeho mozgu. Tie si v priebehu fajčenia zvykli na stály prísun drogy - nikotínu -, a keď im ho odoprieme, búri sa a spôsobujú abstinenčné príznaky.

Najtypickejšie príznaky abstinenčného syndrómu:

  • Nezvládnuteľná chuť na cigaretu ("craving")
  • Zlá nálada, depresia
  • Úzkosť
  • Nespavosť
  • Neschopnosť sústredenia
  • Neschopnosť odpočívať
  • Zvýšená chuť do jedla
  • Podráždenosť, zlosť, frustrácia
  • Bolesti hlavy
  • Závraty
  • Pokles krvného tlaku a tepovej frekvencie
  • Pokles schopnosti zvládať stresové a iné záťažové situácie

Abstinenčné príznaky pri vysadení nikotínu sa objavujú rádovo po niekoľkých hodinách a najhoršie bývajú pociťované v priebehu prvých 3 týždňov. Celkový čas ich trvania sa pohybuje v rozmedzí 3 týždne až 3 mesiace.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]