Hluchota

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hluchota (lat. surditas) je porucha až strata sluchu, ktorá sťažuje alebo znemožňuje príjem zvukových informácií.

Delenie porúch sluchu[upraviť | upraviť zdroj]

Prevodná porucha sluchu[upraviť | upraviť zdroj]

Prevodná porucha sluchu vzniká na ceste medzi vonkajším zvukovodom k strednému uchu. Ide o kvantitatívnu poruchu, záleží na hladine hluku. Tiché zvuky nie sú zaznamenané. Lepšie sú vnímané vysoké tóny než nízke. Väčšinou ide o ľahšie poruchy, ktoré sa kompenzujú naslúchadlom.

Percepčná porucha sluchu[upraviť | upraviť zdroj]

Percepčná porucha sluchu je porucha vnútorného ucha. Pri tejto poruche je zlé rozpoznávanie obsahu reči. Horšie sú vnímané vysoké tóny. Ide o ťažké poruchy sluchu, ktoré sa dajú čiastočne kompenzovať naslúchadlom (zosilniť zvuk), ale porozumenie reči je ťažké. Naslúchadlo nie je dostatočnou kompenzáciou, pomôcť môžu doplnkové kompenzačné pomôcky, ktoré „približujú“ zvuk a tak čiastočne pomáhajú zrozumiteľnosti ľudskej reči. Sú to napr. tzv. viacsmerové mikrofóny. Postihnutý s percepčnou poruchou je nútený konfrontovať počuté s textom a preto je uňho dôležitá kombinácia zrakového vnemu. Pri kombinovanej poruche (zrak – sluch) je u postihnutého značne obmedzená schopnosť uplatnenia sa v živote.

Centrálna porucha sluchu[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o poškodenie prijímania zvukových informácií na úrovni sluchového nervu alebo mozgu. Prejavy sú obdobné ako pri percepčnej poruche.

Príčiny hluchoty[upraviť | upraviť zdroj]

Príčinami môžu byť vrodené ochorenia, vplyv tzv. ototoxických látok a liekov (napríklad streptomycín), barotrauma, zápaly ucha alebo náhle cievne príhody vnútorného ucha, fyzické trauma (poškodenie ucha alebo príslušnej mozgovej oblasti) a v neposlednej rade aj nadmerné vystavovanie sa hluku.