Avarua

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 21°13′00″J 159°46′00″Z / 21.21667°J 159.76667°Z / -21.21667; -159.76667
Avarua
Hlavné mesto
Avarua, february 2006.jpg
Ulica Ara Tapu v Avarue
Pôvod názvu: Dva prístavy
Štát Nový Zéland Nový Zéland
Fed. štát Cookove ostrovy Cookove ostrovy
Ostrov Rarotonga
Okres Avarua
Počet tapere 18
Hl. okres/vaka Te Au O Tonga
Nadmorská výška 0 - 652 m n. m.
Súradnice 21°13′00″J 159°46′00″Z / 21.21667°J 159.76667°Z / -21.21667; -159.76667
Najvyšší bod Te Manga
 - výška 652 m n. m.
 - súradnice 21°19′42″J 159°45′2″Z / 21.32833°J 159.75056°Z / -21.32833; -159.75056
Obyvateľstvo 5 445 (2006)
Časové pásmo UTC-10
Tel. predvoľba +682
Administratívne členenie ostrova; okres Avarua na severe
Administratívne členenie ostrova; okres Avarua na severe
Wikimedia Commons: Avarua

Avarua je hlavné mesto Cookových ostrovov, voľne pridružených k Novému Zélandu. Leží v severnej časti ostrova Rarotonga, patriaceho medzi Južné Cookove ostrovy a je najväčšie mesto celého súostrovia.

Administratíva[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je administratívne okres, zložený z 18 tapere, malých tradičných území alebo osád. V okrese mesta žije 5445 ľudí (podľa sčítania z roku 2006). Na ostrove sa nachádza 5 okresov rozdelených na 54 tapere. Okrem 5 okresov je ostrov súčasne rozdelený na 3 vaka (kmene) alebo hlavné okresy; okres Avarua je zhodný s vaka Te Au O Tonga.

Zoznam tapere okresu Avarua zo západu na východ:

  1. Pokoinu
  2. Nikao (sídlo parlamentu Cookovych ostrovov)
  3. Puapuautu
  4. Areanu
  5. Kaikaveka
  6. Atupa
  7. Avatiu (obchodný prístav)
  8. Ruatonga
  9. Tutakimoa
  10. Tauae (južne od Tutakimoy, jediné tapere bez pobrežia)
  11. Takuvaine (centrum Avaruy, sídlo vlády Cookovych ostrovov; rybársky prístav)
  12. Ngatipa
  13. Vaikai
  14. Tapae-I-Uta
  15. Pue
  16. Punamaia
  17. Kiikii
  18. Tupapa

Sčítanie neexistuje na úrovniach tapere, ale okres je rozdelený na takzvané sčítacie oblasti[1]( tiež usporiadané zo západu na východ) [2]

  1. Nikao-Panama 1373 (tapere Pokoinu, Nikao, Puapuautu)
  2. Avatiu-Ruatonga 951 (tapere Areanu, Kaikaveka, Atupa, Avatiu, Ruatonga)
  3. Tutakimoa-Teotue 314 (tapere Tutakimoa)
  4. Takuvaine-Parekura 786 (tapere Tauae, Takuvaine)
  5. Tupapa-Maraerenga 531 (tapere Ngatipa, Vaikai)
  6. Pue-Matavera 1490 (tapere Tapae-I-Uta, Pue, Punamaia, Kiikii, Tupapa)

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V Avarue sa nachádzajú 2 prístavy, Avatiu a Avarua, z čoho vzniklo aj jeho meno Avarua (2 prístavy v reči miestnych Maoriov; pozn.: názov druhého prístavu Avarua je podľa názvu mesta). Dôležitejší v celoostrovnom meradle je len prístav Avatiu, ktorý však môže obslúžiť len malé lode. Veľké výletné či nákladné lode musia kotviť ďalej od pobrežia. Na ostrove je Medzinárodné letisko Rarotonga (IATA kód: RAR), ktoré je významným dopravným uzlom, nakoľko medzi ostrovmi a zvyšným svetom (pravidelné lety do Aucklandu, Fidži, Tahiti a Los Angeles) je letecká doprava osôb najvyužívanejšia. Hlavné ulice mesta sú Ara Tapu - okružná ulica obiehajúca celý ostrov a Ara Matua - rovnobežná s Ara Tapu, v ktorej začína aj končí, no prehádza Avaruou ďalej od pobrežia. Tieto dve ulice sú poprepájané sieťou bočných menších ulíc. Všetky dôležité ulice majú asfaltový povrch.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Avarua žije najmä z cestovného ruchu, rybárstva, poľnohospodárstva (napr. citrusové, banánové, ananásové a papájové plantáže - samozrejme v ostrovnom meradle) a finančníctva. V meste sa nachádza niekoľko supermarketov, dve banky, reštaurácie a iné špecializované obchody. V sobotu sa v meste koná trh, kde sa predáva takmer čokoľvek, vrátane známych čiernych perál (ich export je po turizme druhý najdôležitejší pre štátnu ekonomiku). V doline Avatiu sa nachádza naftová elektráreň s inštalovaným výkonom 12 MW, čo postačuje pre celý ostrov, kde vrcholová spotreba činí 5 MW.[3].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.stats.gov.ck/Statistics/CensusSurveys/census06/Cen06-Tab6.pdf
  2. P.H. Curson: "Population Change in the Cook Islands - The 1966 Population Census". In: New Zealand Geographer, Vol. 28, 1972, s. 51-65, mapa s.52
  3. http://www.teaponga.com/index.php?option=com_content&view=article&id=85:switch-on&catid=42:showcase-rnp-2&Itemid=174

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Avarua na nemeckej Wikipédii a Avarua na anglickej Wikipédii.