Tahiti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poloha ostrova v Pacifiku

Tahiti je najväčší ostrov Francúzskej Polynézie, ktorý sa nachádza v súostroví Ostrovy Spoločnosti v Tichom oceáne. Ostrov má 178 133 obyvateľov (údaj z roku 2007), čo je 68,6 % celkového počtu obyvateľov Francúzskej Polynézie, a rozlohu 1 048 km². Hlavné mesto Papeete je umiestnené na severozápadnom pobreží a žije v ňom asi 127 600 obyvateľov. Hornatý ostrov pokrýva dažďový prales. Pre „starý svet“ Tahiti objavil v roku 1768 francúzsky moreplavec Louis Antoine de Bougainville. Tahiti preslávili diela francúzskeho maliara Paula Gauguina.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Tahitské pobrežie

Ostrov Tahiti je na najširšom mieste široký 45 km a celkovo má rozlohu 1 045 km ². Najvyšší bod je so svojou výškou 2 241 m nad morom Mount Orohena. Najvyššia hora juhovýchodnej časti ostrova Mont Roonui má výšku 1 332 m. Ostrov sa skladá z dvoch kruhových častí, kde stredom každej z nich je sopečná hora. Tieto dve časti sú spojené krátkou pevninskou šijou, ktorá je pomenovaná po malom meste Taravao, ktoré sa tam nachádza. Severozápadná časť je známa ako Tahiti Nui ("veľké Tahiti"), a juhovýchodná časť, oveľa menšia, je známa ako Tahiti Iti("malé Tahiti"). Tahiti Nui je celkom husto obývané (najmä okolo mesta Papeete) a má lepšiu infraštruktúru. Hlavná cesta v Tahiti Iti vedie po obvode ostrova medzi horami a pobrežím. Cesta tiež míňa mnohé citrusové plantáže, mliekárne a je tu typický výhľad na celkovú panorámu ostrova. Vegetáciou je tu veľmi bohatý tropický dažďový les. Od novembra do apríla je obdobie vlhka a dažďov, kde najvlhkejší mesiac je január s 335 mm zrážok v hlavnom meste Papeete. August je najsuchší mesiac s iba 48 mm zrážok. Priemerná najnižšia teplota je 21 °C a priemerná maximálna teplota je 31 °C. Najnižšia teplota v histórii bola zaznamenaná v Papeete a to 16 °C a maximálna bola 34 °C.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Tahitské okresy a najvyššie hory

Odhaduje sa, že Tahiti bolo osídľované Polynézanmi v rokoch 300 – 800, keď prichádzali z ostrovov Tonga a Samoa. Úrodná ostrovná pôda spolu s rybolovom poskytovala dostatok obživy pre obyvateľstvo. Hoci prví Európania, ktorí Tahiti objavili, boli zo španielskej lode v roku 1606, Španieli nikdy nemali záujem ostrov kolonizovať alebo s ostrovom obchodovať. Samuel Wallis, anglický námorný kapitán, zbadal Tahiti 18. júna roku 1767, a je považovaný za prvého Európana – návštevníka ostrova. Všimol si isté uvoľnenie a spokojnosť miestnych obyvateľov a charakteristika ostrova ako raj, trvá až do súčasnosti. Wallisa nasledoval v apríli 1768 francúzsky objaviteľ Louis-Antoine de Bougainville, ktorý, ako prvý Francúz, oboplával Zem. Bougainville preslávil Tahiti v Európe, keď vydal svoj cestopis Voyage autour du Monde. Opísal tu Tahiti ako raj na zemi, kde žijú muži a ženy v nevinnosti, ďaleko od skazenej civilizácie. V roku 1774 kapitán James Cook navštívil ostrov a odhadol, že tu žije asi 200 000 obyvateľov. Bolo to ale pravdepodobne príliš; iné odhady z rovnakej doby boli 121 500. Po Cookovej návšteve európske lode navštevovali Tahiti ešte častejšie. Najznámejšia z týchto lodí bola HMS Bounty, ktorej posádka sa vzbúrila krátko po opustení ostrova v roku 1789. Prítomnosť Európanov vážne narušila miestnu spoločnosť najmä tým, že na Tahiti priviezli prostitúciu, pohlavné choroby a alkohol. Spomínané choroby ako napríklad týfus, chrípka a kiahne zabili toľko Tahiťanov, že v roku 1779 ich ostalo len 16 000. V 19. storočí je na Tahiti veľa obchodníkov a misionárov. V tejto dobe tiež začína silnieť francúzsky vplyv v oblasti. Francúzi sem prichádzajú najmä zo súostrovia Markézy a ich nekrvavá kolonizačná politika slávi úspech. V roku 1946 sa Tahiti a celá Francúzska Polynézia stala Territoire d'outre-mer (Francúzskym zámorským územím). V roku 2003 sa tento stav zmenil na collectivité d'outre-mer (Francúzska zámorská komunita).

Tahitské pobrežie

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Tahiťania sú francúzskymi občanmi s plnými civilnými a politickými právami. Ako úradný jazyk sa používajú tahitčina a francúzština. Tahiti je časťou Francúzskej Polynézie (Polynézie Française), ktorá je semiautonómnym územím Francúzska, so svojím vlastným prezidentom, rozpočtom a zákonmi. Bývalý prezident Francúzskej Polynézie Oscar Temari, obhajuje plnú nezávislosť na Francúzsku, ale iba okolo 20 % obyvateľov tento návrh podporuje.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Tahiti vyváža najmä čierne perly, vanilku, ovocie, kvety, monoi, ryby a noni. Je tu významná turistika hlavne pre ostrovy Bora-Bora a Moorea. Nezamestnanosť je okolo 13 % populácie, najmä ženy a nekvalifikovaní mladí ľudia. Mena na Tahiti je frank francúzskych kolónií v Tichom oceáne (CFP, tiež známy ako XPF). K Euru má kurz 1 CFP = EUR 0,00838. Miestne hotely a finančné inštitúcie ponúkajú výmenný servis. Sú tu tiež prijímané americký dolár a väčšina kreditných kariet.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Na Tahiti sa nachádza francúzska univerzita Université de la Polynézie Française ("Univerzita Francúzskej Polynézie"). Je to malá univerzita s asi 2 000 študentmi a asi 60 výskumníkmi.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Air Tahiti Nui

Faa'a International Airport je tahitské medzinárodné letisko, kde sídli miestna letecká spoločnosť Air Tahiti Nui, čo je národná letecká spoločnosť. Ďalej je tu Air Tahiti, čo je letecká spoločnosť zabezpečujúca lety medzi jednotlivými ostrovmi. Ďalšiu dopravu zabezpečujú lode. Moorea Ferry je najväčší lodný prepravca. Sú tu aj viacero ďalších lodných prepravcov, ktorí vozia cestujúcich a rôzne tovary medzi ostrovmi.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tahiti na českej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]