Viktória (Spojené kráľovstvo)
| Kráľovná Viktória | |
|---|---|
Kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska, cisárovná Indie |
|
|
|
|
| Narodenie | 24. máj 1819 Londýn, Anglicko |
| Úmrtie | 22. január 1901 (81 rokov) Osborne House, ostrov Wight |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Viktória Alexandra (* 24. máj 1819, Kensingtonský palác Londýn – † 22. január 1901, Osborne House, ostrov Wight) bola v rokoch 1837 – 1901 kráľovná Spojeného kráľovstva. Počas jej 64-ročnej vlády, nazvanej viktoriánskou epochou, Británia vybudovala obrovské impérium, využila zdroje priemyslovej revolúcie a stala sa jednou z najrozvinutejších industrializovaných krajín na svete.
Bola jedinou dcérou následníka trónu, vojvodu z Kentu a sasko-coburgskej princeznej Márie Lujzy. Keď sa mala narodiť, rodičia sa rýchlo presťahovali z Nemecka do Londýna, aby pôvod dcéry bol čo najviac anglický.
Obsah |
Život [upraviť]
Po náhlej smrti otca roku 1820 získala Viktória nástupnícke právo na anglický trón. Dožívajúci kráľ Viliam IV. bol bezdetný, a tak sa zraky celého kráľovského príbuzenstva upierali práve na ňu.
Keď 20. júna 1837 zomrel kráľ Viliam IV., navštívil ju canterburský arcibiskup a premiér lord Melbourne. Okrem smutnej správy jej oznámil, že sa podľa zaužívaných zvyklostí práve stala anglickou kráľovnou.
Už 10. októbra stretla muža svojich snov. Nebol to nikto iný ako bratanec, princ Albert Sasko-coburgský. Po vyše dvoch rokoch sa splnila jej túžba: 10. februára 1840 bola v Londýne veľkolepá svadba. Viktória a Albert mali vtedy dvadsaťjeden rokov. Ich manželstvo bolo šťastné, hoci od začiatku mal Albert dosť ťažkú pozíciu. Široká verejnosť ho stále považovala za cudzinca a ani britská vláda mu nedávala veľké právomoci.
Do ich súkromného života zasahovala barónka Lehzenová. V dvornej spoločnosti mala významné postavenie. Bola správkyňou kráľovskej domácnosti, kontrolovala Viktóriinu korešpondenciu, a dokonca riadila úrad kráľovskej pokladnice. Viktória barónku zbožňovala a v jej činnosti nevidela nič zlé, lenže Albert trpel. Veľmi ťažko znášal tretiu osobu, ktorá rozhodovala o mnohých maličkostiach. Spory s barónkou nečakane vyriešili parlamentné voľby v roku 1841. Víťazní konzervatívci si vyhradili právo, aby popredné dvorné dámy nahradili politici. Aj barónka musela opustiť kráľovský dvor. Manželstvo Viktórie a Alberta sa upevnilo a v ďalších rokoch žili v pokoji a v zhode.
V rokoch 1840 – 1857 porodila Viktória štyroch synov a päť dcér a dostala prezývku stará mama Európy.
V roku 1861 postihlo Viktóriu nešťastie. Pred Vianocami zomrel na brušný týfus manžel Albert. Tri roky po Albertovej smrti žila v izolácii, stránila sa spoločnosti, a keď zrazu vplyvná tlač začala hovoriť o abdikácii, odhodlala sa rozhodne vystúpiť v dolnej snemovni. Pred poslancami energicky zdôraznila povinnosti kráľovnej a svoj úmysel vládnuť čestne v prospech národa.
Smútok sa skončil, potom nasledovali šťastné roky. Viktória podporovala nevídaný hospodársky rozvoj a spoločenské reformy, ktoré vytvorili z Anglicka modernú priemyselnú spoločnosť. Viktoriánska epocha zrodila nový smer v umení, literatúre i architektúre.
Kráľovná Viktória bola medzi verejnosťou veľmi obľúbená. Vždy dokázala vystupovať ako vážená a uznávaná kráľovská autorita. Najväčšie ovácie zažila v roku 1897 pri oslavách šesťdesiatročného panovníckeho jubilea.
Potomkovia [upraviť]
Viktória a Albert Sasko-Kobursko-Gothajský (1819 – 1861), mali deväť detí:
- Viktória Adelaida Mária Lujza („Vicky“) (* 21. november 1840 – † 5. august 1901), Princess Royal ∞ 1858 Fridrich III., nemecký cisár a pruský kráľ
- Albert Eduard („Bertie“) (* 9. november 1841 – † 6. máj 1910), princ z Walesu, neskorší kráľ Eduard VII. (Spojené kráľovstvo) ∞ 1863 princezná Alexandra, dcéra dánskeho kráľa Kristiána IX.
- Alica Maud Mária (* 25. apríl 1843 – † 14. december 1878) ∞ 1862 veľkovojvoda Ľudovít IV. Hessenský
- Alfréd Ernest Albert („Affie“) (* 6. august 1844 – † 31. júl 1900), vojvoda z Edinburgu a vládnucí vojvoda zo Sachsen-Coburg-Gotha ∞ 1874 veľkokňažna Mária Ruská
- Helena Augusta Viktória („Lenchen“) (* 25. máj 1846 – 6. jún 1923) ∞ 1866 princ Kristián von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Augustenburg
- Lujza Karolína Alberta (* 18. marec 1848 – † 3. december 1939) ∞ 1871 John Campbell, vojvoda z Argyllu
- Artúr Viliam Patrik Albert (* 1. máj 1850 – † 16. január 1942), vojvoda z Connaughtu a Strathearnu ∞ 1879 princezná Lujza Margaréta Pruská
- Leopold George Duncan Albert (* 7. apríl 1853 – † 28. marec 1884), vojvoda z Albany ∞ 1882 princezná Helena von Waldeck-Pyrmont
- Beatrix Mária Viktória Feodora (* 14. apríl 1857 – † 16. október 1944) ∞ 1885 princ Henrich von Battenberg
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viktória (Spojené kráľovstvo)
|
Viktória (Spojené kráľovstvo)
|
||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Viliam IV. |
kráľovná 1837 – 1901 |
Nástupca Eduard VII. |
Externé odkazy [upraviť]
- SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok