Alexandra Fiodorovna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexandra Fiodorovna
manželka posledného ruského cára Mikuláša II, cárovná Ruska a princezná Hesenska
Bodarevsky2 alexandra.jpg
Panovanie 26. novembra 1894 - 15. marca 1917
Korunovácia 14. marca 1896
Pôvodné meno Alix von Hessen-Darmstadt
Narodenie 6. júna 1872
Darmstadt
Úmrtie 17. júl 1918 (46 rokov)
Jekaterinburg
Predchodca Mária Fiodorovna
Manžel Mikuláš II
Potomstvo Oľga Nikolajevna
Tatiana Nikolajevna
Mária Nikolajevna
Anastázia Nikolajevna
Alexej Nikolajevič
Otec Ľudovít IV
Matka Princezná Alica

Alexandra Fiodorovna (nem. Alix von Hessen-Darmstadt, rus. Александра Фёдоровна) bola manželka posledného ruského cára Mikuláša II.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa 6. júna 1872 v Darmstadte. Bola dcéra Ľudovíta IV., veľkovojvodu Hesenského a Porýnskeho a princeznej Alice, dcéry britskej kráľovnej Viktórie. Po matkinej smrti bola vychovávaná na anglickom kráľovskom dvore svojou starou mamou kráľovnou Viktóriou. Rovnako ako nemecky hovorila plynule anglicky. Po rusky hovorila len ťažko a to so silným anglickým prízvukom. S nástupcom ruského cárskeho trónu Mikulášom sa zoznámil ako 12 ročná na svatbe svojej sestry Elly v Rusku. Mladý Mikuláš mal vtedy 16 rokov a 12 ročná Alexandra mu bola od začiatku sympatická. Kvôli svadbe bola nútená prestúpiť na pravoslávie, čo pre ňu ako presvedčenú lutaránku bol istým spôsobom veľký morálny problém. Neskôr však pravoslávie plne prijala a sympatizovala s ním. Za cára sa vydala 26. novembra 1894 v Petrohrade. Na verejnosti sa objavovala iba zriedkavo, a bola považovaná za chladnú a nesympatickú.[1] Alexandra napriek svojej Viktoriánskej výchove podporovala svojho manžela v snahách o absolutistickú moc a potláčanie demokratických tendencii v krajine. Kvôli starostiam o chorého nástupníka trónu Alexeja Nikolajeviča, ktorý sa narodil v roku 1904 a trpel hemofíliou povolala k dvoru mnícha a mystika Rasputina. Rasputin v priebehu doby nadobudol veľký vplyv na cársku rodinu a hlavne na cárovnú, ale rýchlo sa stal v spoločnosti pre svoje arogantné vystupovanie veľmi nepopulárnym. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bola verejná mienka Alexandre Fiodorovne naklonená pre jej nemecký pôvod ešte menej.

Po februárovej revolúcii bola od 8. marca 1917 spolu s rodinou v domácom väzení v Alexandrovskom paláci v Petrohrade, kde bola držaná generálom Kornylovom. V auguste 1917 dočasná vláda presunula celú cársku rodinu do mesta Toboľsk a odtiaľ v apríli 1918 na príkaz boľševikov do Jekaterinburgu. V noci 17. júla 1918 ju aj jej rodinu zavraždili v Jekaterinburgu boľševici po tom, čo sa k mestu priblížili jednotky česko-slovenských légií. Miestne orgány jednali pravdepodobne na rozkaz V. I. Lenina.[chýba zdroj]

Pravoslávna cirkev v exile ju kanonizovala za svätú v roku 1981. Ruská pravoslávna cirkev ju vyhlásila za svätú v roku 2000.

Potomstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Alexandra mala s Mikulášom 5 detí, z čoho 4 dievčatá a 1 chlapca:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Figes, O., Lidská tragedie. Ruská revoluce 1891-1924. Beta-Dobrovský Ševčík, Praha-Plzeň, 2005, s. 53-54

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]