Viliam II. (Nemecko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Viliam II.
Viliam II. (Nemecko)
nemecký cisár

Narodenie 27. január 1859
Berlín, Nemecko
Úmrtie 4. jún 1941 (82 rokov)
Doorn, Holandsko

Viliam II. (* 27. január 1859, Berlín, Nemecko – † 4. jún 1941, Doorn, Holandsko) bol posledný nemecký cisár a pruský kráľ, vládol od 9. marca 1888 do 9. novembra 1918.

Bol najstarším dieťaťom nemeckého cisára a pruského kráľa Fridricha III. z rodu Hohenzollern a princeznej Viktórie Sasko-cobursko-gothajskej, dcéry anglickej kráľovnej Viktórie a jej manžela princa Alberta von Sachsen-Coburg a Gotha.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Viliam II. bol zástancom imperiálnej a nacionalistickej politiky. Po prepustení kancelára Otta von Bismarcka roku 1890 viedol nemeckú politiku v duchu militarizmu, neskôr bol označený za jedného z hlavných vinníkov 1. svetovej vojny.

Veľmi dobre si rozumel s Františkom Ferdinandom d´Este, po smrti korunného princa Rudolfa následníkom rakúskeho cisára Františka Jozefa I., svojho strýka. K jeho manželke Žofii Chotkovej sa správal ako k budúcej cisárovnej, čo bolo, vzhľadom na ich morganatické manželstvo, veľmi výnimočné. Ich smrť pri atentáte v Sarajeve ho veľmi pobúrila ako priateľa i ako panovníka, a preto naliehal na Františka Jozefa I., aby vyhlásil Srbsku vojnu.

Hoci bol bratancom anglického kráľa a ruskej cárovnej, a prežil v ich spoločnosti spolu s ruským cárom, niekoľko pekných prázdnin, neprekážalo mu, že budú stáť na opačných stranách vojnového konfliktu. Svojho anglického bratanca i jeho krajinu nemal v láske, či lepšie povedané ich neznášal, i keď ich spoločnú starú matku, anglickú kráľovnú Viktóriu, mal veľmi rád.

Čl. 227 Versaillskej zmluvy obsahoval verejnú žalobu na Viliama II. pre „najhrubšie porušenie zásad medzinárodnej mravnosti a posvätnej autority zmlúv“. Cisára mal súdiť zvláštny medzinárodný tribunál, ale uchýlil sa do holandského exilu. Ani tam neprestal byť nemeckým nacionalistom a tesne pred smrťou sa tešil z Hitlerovho víťazstva nad Francúzskom.

Potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1881 sa oženil princeznou Augustou Viktóriou von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Augustenburg (1858 – 1921) a mali sedem detí:

  • Fridrich Viliam Viktor August Ernest (1882 – 1951) ∞ 1905 vojvodkyňa Cecília zu Mecklenburg-Schwerin (1886 – 1954)
  • Viliam Eitel Fridrich Kristián Karol (1883 – 1942) ∞ 1906 – 1926 vojvodkyňa Žofia Šarlota von Oldenburg (1879 – 1964)
  • Adalbert Ferdinand Berengar (1884 – 1948) ∞ 1914 princezná Adelheid von Sachsen-Meiningen (1891 – 1971)
  • August Viliam (1887 – 1949) ∞ 1908 – 1920 princezná Alexandra von Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg (1887 – 1957)
  • Oskar Karol Gustáv Adolf (1888 – 1958) ∞ 1914 grófka Ina Mária von Bassewitz (1888 – 1973) (morganatická manželka)
  • Joachim František Humbert (1890 – 1920, samovražda) ∞ 1916 princezná Mária Augusta von Anhalt (1898 – 1983)
  • Viktória Lujza Adelheid Matilda Šarlota (1892 – 1980) ∞ 1913 vojvoda Ernest August von Braunschweig-Lüneburg (1887 – 1953)

V roku 1922 sa Fridrichovou druhou manželkou stala vdova, princezná Hermína von Schönaich-Carolath, rodená princezná Reuß (1887 – 1947).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vilém II. Pruský na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).