Brušný týfus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Brušný týfus
Salmonella typhi typhoid fever PHIL 2215 lores.jpg
Ružové škvrny na hrudi pacienta s brušným týfusom.
Klasifikácia
MKCH-10 A01: Brušný týfus a paratýfusy (odkaz)

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Brušný týfus (lat. typhus abdominalis) je ťažké septické ochorenie, ktorého pôvodcom je gramnegatívna baktéria Salmonella typhi.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

  • A01: Brušný týfus a paratýfusy

Zdroj, spôsob nákazy a prenos infekcie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdrojom nákazy je výhradne človek – chorý alebo (oveľa častejšie) bacilonosič, u ktorého salmonela prežíva v žlčníku alebo vylučovacom systéme. Prenos nákazy je najčastejšie fekáliami kontaminovanou vodou (pitie alebo konzumácia takouto vodou zavlažovanej zeleniny). K ďalším možnostiam patrí priamy kontakt s chorou osobou (zdravotnícky personál). Vstupnou bránou infekcie je tráviaci trakt.

Imunita[upraviť | upraviť zdroj]

Imunita proti salmonelám je bunkového typu. Protilátky nemajú ochranné vlastnosti (výnimkou je protilátka proti Vi antigénu).

Inkubačná doba[upraviť | upraviť zdroj]

Inkubačná doba je 7 až 21 dní, najčastejšie 14 dní.

Klinické príznaky[upraviť | upraviť zdroj]

Spočiatku sa objavujú nešpecifické príznaky – nechutenstvo, únava, horúčka, zvracanie a bolesť hlavy. V tejto fáze môže byť ochorenie zamenené za chrípku. Hnačka môže ale nemusí byť. Ako sa ochorenie rozvíja, človek sa stáva ospalým a môže začať blúzniť (najmä v noci).

Do určitej miery typickým pre toto ochorenie je charakter zmien teploty. V prvom týždni ochorenia teplota stúpa schodovito (stadium incrementi), v nasledujúcich dvoch týždňoch sa udržuje stabilne na vysokých hodnotách (febris continua) a v štvrtom týždni postupne klesá (stadium decrementi).

K ďalším pomerne typickým príznakom patrí povlak na jazyku v tvare písmen V alebo W. Objavuje sa bronchitída (zápal priedušiek), bradykardia (spomalenie činnosti srdca – ďalší pomerne typický príznak, paradoxný vzhľadom k vysokej horúčke), hepatosplenomegalia (zväčšenie sleziny a pečene), meteorizmus (nafukovanie). Okolo 10. dňa akútneho ochorenia sa zjavuje typická ružová vyrážka (roseola typhosa) na bruchu a po bokoch hrudníka. V 2. a 3. týždni sa objavuje hnačka žltozelenej farby, vzhľadom pripomínajúca hrachovú polievku. V 4. týždni všetky príznaky relatívne rýchlo ustupujú.

Okrem vyššie popísaného typického priebehu existujú i miernejšie formy ochorenia:

  • tzv. ambulantný týfus, ktorý pacient zvyčajne prechodí
  • abortívny týfus, trvá len 2 týždne

A naopak, existuje i ťažká forma ochorenia – tzv. hypertoxický týfus, pri ktorom pacient zomiera do troch dní na prudkú sepsu s príznakmi zlyhania srdcovo-cievneho systému.

Komplikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

Základom je kultivačné vyšetrenie krvi (tzv. hemokultivácia) a stolice. Nepriama diagnostika využíva protilátky proti O, H a Vi antigénom. Pozitívny titer je vyšší ako 1:80, objavuje sa na začiatku 2. týždňa ochorenia.

Diferenciálna diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

Paratýfus A, paratýfus B, salmonelóza, iné horúčkovité ochorenia.

Prevencia[upraviť | upraviť zdroj]

Inaktivované vakcíny s rôznym spôsobom podávania k imunite neviedli. Účinné sú živé očkovacie látky (metabolicky defektné mutantné kmene), ktoré aktivujú bunkovú imunitu.

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Akútne ochorenie[upraviť | upraviť zdroj]

Liečba je antibiotická. Pôvodne veľmi dobrá citlivosť na chloramfenikol už dnes nie je samozrejmosťou – stúpa počet rezistentných kmeňov. Naďalej je však toto antibiotikum v prípade citlivosti liekom prvej voľby. Podáva sa v dávke 50 mg na kilogram hmotnosti každých 6 hodín. Pri ťažkých infekciách treba pri začatí liečby počítať s rizikom náhleho uvoľnenia veľkého množstva endotoxínu z uhynutých baktérií a možným endotoxínovým šokom. Preto sa doporučuje začať liečbu s polovičnou dávkou a na vypočítanú dávku prejsť postupne v priebehu troch dní. Po poklese horúčky možno dávku zasa pomaly znižovať, liečba však musí trvať 14 dní (prevencia návratu, relapsu, ochorenia).

Okrem chloramfenikolu možno použiť i ampicilín (100 mg/kg/24 hod), kotrimoxazol alebo chinolóny (najmä pri rezistencii na chloramfenikol). Pri ťažkom priebehu možno s antibiotikami kratší čas podávať i glukokortikoidy (20 – 40 mg prednizónu denne).

Súčasťou starostlivosti o chorého je i prevencia preležanín; diéta s dostatočným prívodom tekutín, prípadne podávanie infúzii (fyziologický roztok, glukóza, v ťažkých pípadoch i transfúzia).

Pri podozrení na perforáciu čreva treba okamžite zastaviť prívod potravy per os (ústami) a konzultovať stav s chirurgom. Pri krvácaní sa v prípade potreby nahrádzajú straty.

Nosičstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Málokedy je ho možné vyliečiť antibiotikami, potrebné je chirurgické odstránenie žlčníka (cholecystektómia).

Prognóza[upraviť | upraviť zdroj]

Liečba je nevyhnutná v nemocnici, najmä pre riziko nákazy. Do domáceho ošetrenia je možné pacienta prepustiť až po vyšetrení na nosičstvo (opakovane negatívne vzorky stolice a moču). Ak je vyšetrenie pozitívne, treba pred prepustením informovať hygienika a pacienta ďalej sledovať. Ak pozitivita trvá viac ako pol roka, je dotyčný evidovaný ako chronický bacilonosič, musí dodržiavať špeciálne hygienické opatrenia a má zákaz výkonu niektorých povolaní (najmä v potravinárstve).

Celková práceneschopnosť trvá obvykle 8 až 10 týždňov.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bednář M., Souček A., Vávra J.: Lékařská speciální mikrobiologie a parazitologie, str. 96-97, Triton 1994.
  • Kolektív autorov: Vademecum medici (Osveta, 1995)