Žlčník

žlčník

žlčníkové kamene

Žlčník je dutý orgán podobný vaku hruškovitého tvaru, nachádzajúci sa pod pravým pečeňovým lalokom. Je približne 8 až 12 centimetov dlhý, 4 až 5 centimetrov široký a má obsah zhruba 50 až 80 mililitrov. Jeho hlavnou funkciou je zhromažďovanie žlče a jej následné vypudenie pri zvýšenej potrebe v procese trávenia.

Anatómia

Žlčník je umiestnený pod pravým pečeňovým lalokom v mieste pomenovanom ako lôžko žlčníka. Má sivozelenú až sivomodrú farbu, keď v ňom neprebieha žiadny patologický proces. Je približne 8 až 12 centimetov dlhý, 4 až 5 centimetrov široký a má obsah zhruba 50 až 80 mililitrov. Jeho vnútorný povrch je vystlaný žlčovým epitelom. V stene sa nachádzajú hladké svalové vlákna, ktoré umožňujú kontrakciu a následné vypudenie obsahu žlčníka, teda žlče.

Fyziológia

Slúži na zhromažďovanie a zahusťovanie žlče, ktorá do neho priteká cez žlčovod a odteká žlčovým vývodom do tenkého čreva. Jeho funkciou však nie je len zhromažďovanie, ale aj zahustenie žlče. To prebieha vstrebaním vody a sčasti aj niektorých elektrolytov na 10-násobne koncentrovanú žlč. K uvoľňovániu žlče zo žlčníka dává povel hormón cholecystokinín, uvoľňovaný dvanástnikom po príjme potravy do žalúdka. Žlč napomáha predovšetkým pri trávení tuku ich emulgáciou, t. j. neutralizáciou kyslej potravinovej hmoty putujúcej zo žalúdku do ďalších častí tráviacej sústavy - dvanástniku (duodenum). Obsahuje zmes žlčových kyselín, cholesterolu, vybraných pigmentov, bielkovín a minerálnych solí, napr. ióny sodíka alebo draslíka. Žltohnedá farba žlči má svoj pôvod v žlčovom farbive bilirubínu, vznikajúcom predovšetkým rozpadom červených krviniek.

Najdôležitejšou súčasťou žlče sú žlčové kyseliny tvorené z cholesterolu v pečienke. Primárne žlčové kyseliny (kyselina cholová a chenodeoxycholová) sú po vylúčení žlči do čreva premenované na tzv. sekundárne žlčové kyseliny, ktoré sa uplatňujú pri emulgácii primárnych tukov - teda po každom mastnom jedle. Strávenie sýtejších pokrmov si žiada niekoľko gramov týchto kyselín. Pretože ľudské telo ich má k dispozícii iba asi 2 až 4 gramy, je ich potrebné množstvo zaisťované cirkuláciou medzi črevom a pečienkou. Prevažná časť žlčových kyselín (95%) je totižto v poslednom úseku tenkého čreva, bedrovníka, vstrebávaná naspäť do krvi a transportovaná do pečene, kde sa opäť stáva súčasťou novovytvorenej žlči.

Pečeňové bunky denne vytvoria 0,5 - 0,7 l žlče. Pečeňovými žlčovými vývodmi potom putuje sčasti priamo do počiatočnej časti tenkého čreva, dvanástniku (duodenum), sčasti odteká do žlčníka, kde sa ako v rezervoári hromadí a zahusťuje a je k dispozícii k plneniu svojich ďalších funkcií.

Ochorenia žlčníka

• Žlčníkové kamene - cholecystolitiáza (cholé, lat. žlč, lithos, lat. kameň)
• Zápal žlčníka - cholecystitída
• Karcinóm žlčníka - nádor

Pozri aj

• Laparoskopia
• Cholecystektómia

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žlčník