Žalúdok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schéma tráviacej rúry človeka. 1. pažerák, 2. žalúdok, 3. dvanástnik, 4. tenké črevo, 5. slepé črevo, 6. červovitý prívesok, 7. hrubé črevo, 8. konečník, 9. análny otvor

Žalúdok (gréc. gaster alebo stomachos; lat. ventriculus) je vakovito rozšírený orgán spájajúci pažerák a tenké črevo. Časť tesne pod vyústením pažeráka sa nazýva kardia (lat. cardia). Doľava nahor sa rozširuje dno (lek. fundus ventriculi). Najväčšia časť je telo žalúdka (lat. corpus ventriculi), ktoré sa skladá z prednej a zadnej steny, tie sa spájajú v malom a veľkom zakrivení (lat. curvatura major et minor ventriculi). Na svojom dolnom konci je žalúdok zakončený vrátnikom (lat. pylorus), ktorý je uzatvárateľný silným zvieračom (lat. musculus sphincter pylori). Žalúdok je uložený v brušnej dutine, pod ľavou klenbou bránice, medzi slezinou a pečeňou. Jeho tvar a dĺžka sa menia v závislosti na naplnení a polohe tela. Dôležitým reflexným ochranným dejom je zvracanie. Je to vyprázdňovanie žalúdka pažerákom a ústami von z tela. Zvracanie nastáva najmä pri neprimeranom podráždení žalúdka nadmerným obsahom, požitým dráždivých látok alebo aj dráždením iných častí tráviacej sústavy.

Choroby žalúdka[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]