Saddám Husajn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Saddam Hussein)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Saddám Husajn
Saddám Husajn
Bývalý Iracký prezident a diktátor

Narodenie 28. apríl 1937
Tikrít, Irak
Úmrtie 30. december 2006 (69 rokov)
Bagdad, Irak

Saddám Husajn Abd al-Madžíd al-Tikrítí alebo Saddám Takrít Husajn, (po arabsky: صدام حسين عبد المجيد التكريتي‎ - ṣaddám ḥusajn ʿabdu-l-maǧíd al-tikrítí) (* 28. apríl 1937, Tikrít – † 30. december 2006, obesený v Bagdade) bol prezident Iraku od 16. júla 1979 do 9. apríla 2003, kedy bol zosadený počas invázie Iraku vedenej USA. Americkí vojaci ho zajali 13. decembra 2003 a 30. júla 2004 bol oficiálne (avšak nie fyzicky) odovzdaný irackým úradom. 5. novembra 2006 bol odsúdený irackým súdnym tribunálom za zločiny proti ľudskosti na trest smrti. 30. decembra 2006 bol popravený v Bagdade.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v pastierskej rodine v Al-Awje, 13 km od Tikrítu. Svojho otca, ktorý zmizol ešte pred jeho narodením nikdy nepoznal. Čoskoro po jeho narodení zomrel na rakovinu jeho starší brat. Saddám do troch rokov vyrastal u svojho strýka Chairalaha Talfaha z matkinej strany. Po tom čo sa jeho matka znovu vydala žil krátku dobu s nevlastnými súrodencami a otcom, ktorý sa však k nemu správal hrubo. Preto, keď mal 10 rokov ušiel späť za svojim strýkom do Bagdadu. Strýko bol irackým dôstojníkom a súčasne aj presvedčeným nacionalistom, pre účasť na protibritskom sprisahaní bol aj väznený. Neskôr s jeho podporou začal študovať na národne orientovanej strednej škole v Bagdade. Neskôr pokračoval v štúdiu Irackého práva, ale po troch rokoch v roku 1957 štúdium zanechal a pripojil sa k panarabskej nacionalistickej strane ľavej orientácie - Baas "Arabská strana socialistickej obrody," ktorej priaznivcom a členom bol aj jeho strýko. Už v mladom veku sa zapojil do panarabského revolúcie. Istý čas pôsobil v Egypte, v ktorom v tom čase určoval politický kurz Gamál Abd an-Násir, legenda panarabského národného hnutia.

Do vysokej politiky sa dostal vďaka strane Baas, keď zohral dôležitú úlohu pri prevrate roku 1968, kedy sa táto strana za pomoci CIA dostala k moci. Po prevrate pôsobil vo funkcii viceprezidenta a postupne si vo vláde vybudoval veľmi silnú pozíciu, takže v Iraku de facto vládol už pred tým ako bol oficiálne menovaný za prezidenta po rezignácii jeho predchodcu, generála Ahmada Hasana al-Bakra, 16. júla 1979.

Režim strany Baas sa vyznačoval sekularizmom, nacionalizmom, pričom sa nechal výrazne inšpirovať socialistickým systémom východnej Európy. Paradoxne napriek rovnakým ideovým prvkom bol v nepriateľskom postavení voči strane Baas, ktorá vládla v rovnakej dobe v Sýrii. Husajnova moc a jeho režim kulminoval v čase, keď bol sekulárny panrabský nacionalizmus na ústupe a na jeho miesto sa začal výrazne presadzovať panislamizmus, pri súčasnom udržaní monarchistických prozápadných režimoch. Tieto faktory, ako aj zavádzanie despotických prvkov riadenia štátu, krvavé potlačovanie menšín (to kompromitovalo "zdedenú" Nasirovú ideu panarabského oslobodenia) spôsobilo, že sa dostával postupne do politickej izolácie. Geografická poloha, obrovské ropné bohatstvo, pokus o vybudovanie moderného priemyselného štátu podľa európskeho vzoru, znamenal hrozbu pre záujmy svetových veľmocí v blízkovýchodnom priestore a to predovšetkým pre USA a Veľkú Britániu. Tie videli v Iraku nebezpečného konkurenta, ktorý by sa mohol po určitom časovom odstupe stať regionálnou mocnosťou a súčasne príkladom pre ostatné arabské štáty.

V priebehu svojej vlády okolo seba vyvinul už spomínaný silný kult osobnosti, takže sa vo funkcii udržal i počas iránsko-irackej vojny v rokoch 19801988 a vojny v Zálive roku 1991, ktoré pre Iračanov znamenali okrem poklesu životnej úrovne a hospodársky pád ešte donedávna prosperujúcej krajiny. Pre mnoho Arabov predstavoval hrdinu bojujúceho proti Západu a Izraelu a podporujúceho Palestínčanov. V priebehu 90. rokov sa z propagandistických dôvodov, ale tiež v dôsledku rozpadu ZSSR, ktoré prestalo podporovať arabské krajiny, aj napriek svojmu doterajšiemu sekularizmu prikláňa čiastočne k islamu.

Po dlhotrvajúcom hospodárskom embargu, ktoré trvalo od roku 1991 a súčasne znamenalo veľké utrpenie irackých civilistov, bol Irak úplne ekonomicky vyčerpaný. V roku 2003 padlo v USA definitívne rozhodnutie na vpád do Iraku. Na základe nepotvrdenej domnienky o držbe zbraní hromadného ničenia začala americko-britská koalícia bez mandátu OSN inváziu do Irackej republiky. Napriek tvrdému odporu Iračanov, najmä v mestách Um-Kasr, Basra, Nadžaf, Kut a Karbala bola iracká armáda a domobranecké milície zničené americkou vojenskou a technologickou prevahou. Saddám Husajn bol prakticky zbavený moci. No darilo sa mu dlhú dobu unikať pred zatknutím. 24. decembra 2003 bol americkými vojskami zajatý po zrade niektorých blízkych pomocníkov. Následne sa na dlhotrvajúcom súde zodpovedal z genocídy, vrážd a týrania civilistov spáchaných počas Iracko-iránskeho konfliktu. Všetky obvinenia kategoricky popieral a prehlasoval súd za zmanipulovaný zo strany Spojených štátov. Na súde sa obhajoval sám. 5. novembra 2006 bol uznaný vinný z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti a odsúdený k trestu smrti obesením. Podľa irackého práva nasledovalo po udelení trestu smrti automaticky odvolanie (v lehote 30 dní), pričom odvolací súd trest smrti 26. decembra 2006 potvrdil. Napriek medzinárodným ohlasom o barbarskosti trestu smrti bol rozsudok vykonaný už 30. decembra 2006 pri východe Slnka o 6:05 miestneho času. (Údaje o presnom čase popravy sa však rozchádzajú. Arabské zdroje uvádzajú 6:05, iné čas 5:57.) 31. decembra bol pochovaný v meste Tikrít.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]