Vasilij Grigorievič Zajcev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vasilij Grigorievič Zajcev
sovietsky ostreľovač

Narodenie 23. marec 1915
Jelino, Čeľabinská oblasť, Ruské impérium
Úmrtie 15. december 1991 (76 rokov)
Kyjev, Ukrajina
Vasilij Zajcev na fotografii vľavo.

Vasilij Grigorievič Zajcev, rus. Василий Григорьевич Зайцев (* 23. marec 1915, Jelino, Ruské impérium – † 15. december 1991, Kyjev, Ukrajina) bol sovietsky ostreľovač v druhej svetovej vojne. Účastník bitky o Stalingrad, hrdina ZSSR.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vasilij Zajcev sa narodil ako syn roľníka, v obci Jelino v okrese Agapovsk, Čeľabinskej oblasti, nachádzajúcej sa na úpätí Uralu. So zbraňou sa naučil zaobchádzať už ako mladý pri poľovačkách. Strednú priemyselnú školu absolvoval v Magnitogorsku. V roku 1936 vstúpil do armády a vyštudoval armádnu hospodársku školu. Na začiatku druhej svetovej vojny pracoval vo funkcii náčelníka finančného oddelenia sovietskej Tichomorskej vojnovej flotily.[1] Neskôr sa dobrovoľne prihlásil na front. 1047. pluk 284. streleckej divízie bol na front nasadený priamo v Stalingrade. Celá jednotka prekročila rieku v noci z 21. na 22. septembra 1942 [2] a čoskoro sa zapojila do bojov. Počas bojov sa Zajcev ukázal ako vynikajúci strelec. So štandardnou pechotnou puškou Mosin-Nagant 1891/30 zlikvidoval 32 nepriateľských vojakov. Neskôr bol vyznamenaný a prevelený k ostreľovačskej jednotke. Od 10. novembra do 17. decembra 1942 zlikvidoval 225 nepriateľských vojakov a dôstojníkov, z toho 11 ostreľovačov. V súčasnosti je presnosť tejto štatistiky niektorými spochybňovaná. Zajcev sa podieľal na výcviku ďalších ostreľovačov. Niektoré praktiky, ktoré zaviedol, ako napríklad nasadenie šestíc, keď sa v jednej operačnej zóne nachádzajú traja ostreľovači a traja pozorovatelia, sa používajú dodnes. Je autorom dvoch učebníc pre ostreľovačov.

V januári 1943 bol Zajcev ťažko ranený črepinami míny do tváre. Zrak mu zachránil známy oftalmológ V.F. Filatov. 22. februára 1943 bol Zajcev vyznamenaný Radom Lenina a zlatou hviezdou hrdinu ZSSR. Po doliečení znovu pôsobil na fronte v 8. gardovej armáde, na ktorú po bitke o Stalingrad premenovali Čujkovovu 62. armádu. Účastnil sa bojov o Donbas, bojov na Dnepri, oslobodzovania Odesy. Dosiahol hodnosť kapitána, pôsobil ďalej aj ako veliteľ guľometnej a protilietadlovej roty. Na konci vojny bol hospitalizovaný a neskôr demobilizovaný. Po vojne sa usadil v Kyjeve, kde vyštudoval vysokú školu a pracoval ako riaditeľ textilnej továrne. Zomrel 15. decembra 1991 v Kyjeve, kde bol aj pochovaný. 31. januára 2006 bolo Zajcevovo telo pochované podľa jeho poslednej vôle na vojenskom cintoríne na Mamajovej mohyle vo Volgograde (bývalom Stalingrade).

Filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Zajcevom sa nechali inšpirovať viacerí filmoví režiséri. Jeho účinkovanie na Stalingradskom bojisku umelecky stvárňuje film J. Ozerova Anjeli smrti z roku 1992 a film J.J. Annauda Nepriateľ pred bránami z roku 2001.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zajcev, Vasilij Grigorjevič [online]. forum.valka.cz, [cit. 2008-01-18]. Dostupné online.
  2. V.I. Čujkov: Od Stalingradu po Berlín. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1988, s. 165 a 177