Mamajova mohyla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pohľad na Mamajovu mohylu a priľahlú časť mesta zo vzduchu.

Mamajova mohyla (rus. Мамаев курган) je dominantná výšina západne od mesta Volgograd (tiež známeho ako Stalingrad) v južnom Rusku. Jej meno sa odvíja od Mamaja, chána tatárskej Zlatej hordy (miesto, kde je pochovaný nie je známe). V súčasnosti je Mamajova mohyla pamätníkom bitky o Stalingrad.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V období pred začiatkom vojny bol kopec obľúbeným miestom výletov obyvateľov Stalingradu. Významným sa stal cez druhú svetovú vojnu. Mamajova mohyla, v topografických a vojenských mapách označovaná tiež ako kóta 102, mala v bojoch o mesto Stalingrad a jeho bezprostredné okolie značný vojenský význam ako pozorovateľňa s kruhovým výhľadom po celom okolí[1]. Boje o ňu nastali po tom ako sa začalo bojovať o stred mesta. Pre obidve bojujúce strany bola natoľko dôležitá, že sa pokúšali ovládnuť jej vrchol za každú cenu, čo malo za následok obrovské straty na životoch.

Ako sa boje v meste v septembri 1942 stupňovali, vrchol Mamajovej mohyly, ako aj jej priľahlé okolie, najmä blízka železničná stanica zmenili svojho pána desiatkykrát. Medzi 16. septembrom a 18. septembrom na jej svahoch a okolí vykrvácala skoro celá 13. gardová strelecká divízia. Podobný osud stretol všetky bojové útvary, ktoré sa pokúšali túto holú, trávou porastenú výšinu obsadiť. Do konca septembra sa na jej svahoch povaľovali tisíce mŕtvych tiel vojakov skosených guľometnou, či delostreleckou paľbou a bombardovaním. 27. septembra 1942 dobyli vrchol kopca nemecké jednotky. Sovietska 284. strelecká divízia sa však udržala v zákopoch na východnom svahu. Udržala tak čelo najväčšieho sovietskeho predmostia v Stalingrade a už výraznejšie neustupovala. Nemecké vojská držali vrchol a dôležité svahy Mamajovej mohyly až do januára 1943.

Po skončení bojov, bola krvou nasiaknutá pôda skutočnou mohylou. Pôda bola plná šrapnelov a fragmentov bômb, granátov, mín i ľudských tiel. Jeden štvorcový meter obsahoval 500 až 1 250 drobných kovových častíc. Zem zostala čierna, dokonca aj cez zimu, keďže sneh kvôli silným explóziam vydržal iba krátko. Aj dnes je možné tak ako na iných bojiskách vojny nájsť veľa častí munície a ľudských kostí.

Pamätník[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne sa začal stavať na Mamajovej mohyle rozsiahly areál, ktorý sa stal najväčším pamätníkom bitky o Stalingrad. Autorom stavby, ktorú ukončili roku 1967 je Jevgenij Viktorovič Vučetič. Najdôležitejšie miesto v pamätníku zaberá socha „Matka Vlasť“, stojaca na vrchole kopca. Táto socha ženy držiacej v rukách meč stojí v póze, „akoby volala do boja“. Výška sochy je 85 metrov (je takmer dvakrát vyššia než Socha Slobody). Ide najväčšiu sochu ženy na svete a architektonický skvost, keďže na nevysokom podstavci voľne stojí a nie je k nemu nijak inak pripevnená. Súčasťou pamätníka je tiež masový hrob neidentifikovaných sovietskych vojakov a cintorín, kde je okrem vojakov, ktorí zahynuli v bojoch o mesto pochovaný aj Vasilij Ivanovič Čujkov, ako prvý maršal Sovietskeho zväzu, ktorý nebol pochovaný v Moskve.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Piekalkiewicz, J., Stalingrad, anatomie bitvy. Naše vojsko, Praha, 2007, s. 13

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]