Slobodan Milošević

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slobodan Milošević
Slobodan Milosevic.jpg
Osobné informácie
Narodenie 20. august 1941
Požarevac, Juhoslávia
Úmrtie 11. marec 2006 (64 rokov)
Haag, Holandsko
Národnosť Srbská

Slobodan Milošević (srb. Слободан Милошевић) (* 20. august 1941, Požarevac – † 11. marec 2006, Haag) bol predseda srbských komunistov (1986 - 1989), prezident Srbska (1989 - 1997) a Juhoslávie (1997 - 2000). Bol jednou z kľúčových osobností vojny v Juhoslávii v 90. rokoch 20. storočia a neskôr vojny v Kosove v roku 1999.

Slobodan Miloševič sa narodil počas druhej svetovej vojny 20. augusta 1941 v Požarevaci. Otec bol ortodoxný pravoslávny veriaci a matka učiteľka. Otec opustil matku i deti a keď mal Milošević 20 rokov, spáchal samovraždu. Jeho matka sa obesila o desať rokov neskôr. V škole sa prejavil ako talentovaný študent, absolvoval právnickú fakultu v Belehrade, pričom neskôr pôsobil v rôznych štátnych funkciách vrátane postu riadideľa Beobanky, jednej z najväčších vtedajších finančných intištúcií. Niekoľko rokov strávil ako zástupca tejto banky v Spojených štátoch.

V roku 1958 na strednej škole stretol svoju životnú lásku a budúcu ženu Miru Markovićovú, ktorá neskôr pôsobila ako marxistická profesorka sociológie Belehradskej univerzity, predsedníčka politickej strany JUL (Zjednotená juhoslovanská ľavica) a v čase Miloševičovej vlády bola označovaná za najobávanejšiu ženu v Srbsku.

Po vstupe do politiky začal presadzovať nacionalistický kurz a odvrátil sa od dovtedajšieho oficálneho marxizmu reprezentovaného bývalým prezidentom Juhoslávie Josipom Brozom Titom.

Po tom ako 24. septembra 1986 vydala Srbská akadémia vied "Memorandum o aktuálnej spoločenskej situácii" v ktorej označila situáciu Srbov v Kosove za kultúrnu genocídu, Miloševič od jari 1987 v záujme udržania si moci vsadil na nacionalizmus.[1]

V takomto duchu, pod zámienkou ochrany srbských demonštrantov pred kosovskou políciou, vystúpil 24. apríla 1987 na Kosovom poli.[2]

Pod jeho vedením boli organizované demonštrácie, ktoré vyvrcholili 28. júna 1989 na Kosovom Poli miliónovým zhromaždením v deň 600. výročia bitky s Osmanskými Turkami, ktorá sa odohrala 15. júna 1389, kde Miloševič opäť vystúpil s mobilizujúcim prejavom:

...Ak si dnes pripomíname najslávnejšiu bitku našej minulosti, musíme si pripomenúť aj to, že táto bitka bola prehratá pre nejednotnosť a zradu v našich vlastných radoch... Dnes, o šesť storočí neskôr, sa opäť nachádzame v boji a stojíme pred novými bojmi. Nie sú to síce žiadne boje so zbraňami, ale ani tie nemožno vylúčiť....[3]

Na tejto nacionalistickej vlne bol Miloševič v roku 1989 zvolený za prezidenta Srbska, zväzovej republiky Juhoslávie. Jeho popularita v tom čase dosiahla vrchol, v roku 1990 bola prijatá nová juhoslovanská ústava, ktorá zrušila autonómiu Kosova i Vojvodiny.

28. júna 1991 začala juhoslovanská armáda s vojenskými akciami proti Slovinsku, ktoré krátko predtým vyhlásilo nezávislosť a občianska vojna sa čoskoro rozšírila i na územie Chorvátska a Bosny a Hercegoviny.

Počas mierových rokovaní v Daytone vystupoval ako sprostredkovateľ medzi bosnianskymi Srbmi a Chorvátmi, čím získal od Európskej únie oficiálne uznanie novej Federatívnej republiky Juhoslávie, pozostávajúcej zo Srbska a Čiernej hory. Juhoslávia sa pod jeho vedením nezapájala do európskej ani euroatlantickej integrácie.

V roku 1999 došlo na území Juhoslávie k ďalšej, Kosovskej vojne, ktorá sa začala zrážkami federálnych jednotiek ministerstva vnútra a jednotiek albánskej UCK. V marci 1999 sa po eskalovaní konfliktu a neúspechu diplomacie začalo trojmesačné bombardovanie Juhoslávie s cieľom ukončiť akcie srbských polovojenských oddielov a juhoslovanskej armády a vyháňanie albánskeho obyvateľstva z domovov, ktoré sa skončilo ústupom srbských vojenských a polovojenských jednotiek z Kosova.

V máji 1999 bol Miloševič Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu obvinený zo zločinov proti ľudskosti, genocídy a porušovania Ženevských konvencií. O rok a pol neskôr sa k týmto obvineniam pridalo aj obvinenie z porušenia pravidiel vedenia vojny. Po domácich nepokojoch v roku 2000 vyvolaných sfalšovanými voľbami odstúpil z funkcie prezidenta a o rok neskôr bol novou vládou vydaný do Haagu. Po piatich rokoch vo väzbe 11. marca 2006, tesne pred koncom procesu zomrel na infarkt. Pochovaný je vo svojom rodnom meste Požarevac.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Memorandum SANU(serbian), (english)
  2. Speech of Slobodan Milosevic at Kosovo Polje April 24-25, 1987(english)
  3. Speech by Slobodan Milosevic, Kosovo, 28 June, 1989(english)

Pramene[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slavenka Drakuličová: Ani mouše by neublížili. Váleční zločinci v Haagu (BB Art Praha 2006)
  • Slavenka Drakulic: Rape as a weapon of war (International Herald Tribune 27. june 2008)
  • Martin Hurbanič: Srbský národný mýtus. Bitka na Kosovom poli a jej historická tradícia In: História 2/2001 s. 5

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]